Slovenská akadémia vied - SAV

Od takýchto prípadov, v ktorých predsa len ešte možno nájsť zvukomalebné
slovo aspoň ako súčasť, nie je ďaleko k známym slovným hrám, ktoré sú
skutočne iba vecou, rytmu, alebo sa pri nich uplatňuje akýsi obrátený postup
— od onomatopojí k nápodobě ľudskej reči.
V jarčeku teplice zanôtili žaby: A tá / naša / Karolína, / čo hľa / dala, / to si / našla, /
ú, / ú, / ú .. . — spievali sborom. (ONDBEJOV) — Eniky-beniky-kliky-bé, aber-faberdomine
atď. (DETSKá VYčíTANKA)
Sem patria aj slová podspodok a poďte žať, napodobňujúce hlas prepelice.
Sekundárne funkcie citosloviec
Citoslovcia nevstupujú do syntagmatických vzťahov. S tým súvisí ich charakteristická
črta, že niet u nich hranice medzi slovom a vetou. Použitie citosloviec
v takomto zmysle (keď ioh hodnotíme ako osobitnú skupinu jednočlennýoh
viet) je primárne.
Citoslovcia však majú veľmi výrazné vlastnosti, ktoré iné slovné druhy nemajú:
silnú — s úplnosťou hraničiacu — emocionálnosť a bezprostrednú zviazanosť
so situáciou. Ak treba tieto výrazné vlastnosti dosiahnuť na takom
mieste vo vete, na ktorom organicky funguje iný slovný druh, potom funkciu
tohto slovného druhu prevezme práve citoslovce.
Najčastejšie nadobúdajú citoslovcia povahu slovies. Takto sa využívajú
rozkazovacie citoslovcia a osobitným spôsobom prehodnotené zvukomalebné
slová.
1. Využitie rozkazovacích citosloviec vo funkcii slovesa (slovesného prísudku)
úzko súvisí s ich celkovou charakteristikou. Tieto citoslovcia osobitným
spôsobom vyjadrujú žiadosť. To však nesúvisí iba so slovesným tvarom'rozkazovacieho
spôsobu, ale s imperatívnosťou v najširšom zmysle slova, teda
vlastne aj s imperatívnou intonáciou ako takou, alebo aj s inými prostriedkami
vyjadrenia imperatívu.
Tak napr. k vyjadreniu Pozor, pst ... zdá sa, Že ide sem, práve sa ktosi
dotkol dvier, (OHBOBáK) je najadekvátnejšia obmena Pozor, ticho ... zdá sa, že
ide sem, práve sa ktosi dotkol dvier. Nejde teda o zastúpenie — aspoň nie bezprostredné
— slovesného imperatívneho tvaru. Podobne najadekvátnejšou
obmenou citoslovca heš vo vete „Heš, potvory!" dlaňou tresol na stôl. „Pľuhavé
muchy!" (JAšíK) nie je slovesný tvar, ale příslovka preč s imperatívnou intonáciou.
Citoslovou coky vo vete Ondro, coky z môjho domu! Goky! (KTTKTTöíN) je
najbližšie vyjadrenie pomocou příslovky von. Podobne možno hodnotiť napr. aj
citoslovcia hijó, hajs, čihi, ktoré v takejto funkcii majú príslovkový charakter:
dopredu, napravo, naľavo.
818