Slovenská akadémia vied - SAV

Ale skôr, ako k nemu pribehol, zodvihol Madluš znova veličizný krpec, rovno proti
chrehliako vej papuli. Ešte krok a vybije mu všetky zuby. Ani by pritom okom nežmurkol.
(CHBOBáK)
Fiktívnosť významu súvetia naznačuje kontext; v prvom príklade veta
Ale tejto sekundy využil Nebuzardar. — V takýchto prípadoch sa kondicionál
vyjadrujúci nereálny dej nahrádza indikatívom vyjadrujúcim reálny dej, aby sa
naznačila maximálna blízkosť realizácie príslušného deja — že veľa nechýbalo,
a dej by sa bol stal reálnym. Substitúcia kondicionálu indikatívom expresívne
podáva napätie, s ktorým autor jazykového prejavu dramatický sled udalostí
pozoroval.
5. Indikatív prézenta vyjadruje prikázaný alebo odporúčaný dej.
V prípadoch, keď indikatív prézenta sekundárne vyjadruje príkaz (radu)
vykonať príslušný dej, ide o náhradu tvaru vyjadrujúceho požadovanie
(odporúčanie) vykonať dej za tvar, ktorý vyjadruje vykonávanie deja (nedokonavé
slovesá) alebo vykonanie deja po istom čase (dokonavé slovesá).
Imperatívny význam prézenta sa zvyčajne naznačuje intonáciou vety. —
Eozoznáva sa tu niekoľko skupín prípadov.
a) Indikatív prézenta dokonavých slovies za imperatív.
Náhradu imperatívu indikatívom prézenta uplatní autor prehovoru s predpokladom,
že adresát vykoná požadovaný (potrebný, nevyhnutný) dej celkom
iste. Vyplýva to z ich vzťahu. Takto použitý prezent dokonavých slovies má
často ráz návodu (čo konať, ako sa správať).
„Dobre! Aký si ty, taká budem ja. Vstaneš hned a hned a pôjdeš narúbať triesok."
(KUKUčíN) — „Pred večerom dáš zarezať kačice a spravíš i divinu," rozkazovala pani
Nivská Katuši nemile a pánovite. (TIMBAVA) — Okolický unavene, nesnímajíc ani klobúka,
sadol si na ponúknutú stoličku. „Odveziete ma do Vranova," povedal, akoby to
bolo čosi zrejmé, (UBBAN) —Vidíš tamten dub predo dveřmi a pod ním ten kameň? Ten
kameň zodvihneš, nájdeš tam jednu starú šabľu, tou šabľou mi najskôr ten dub zotneš
a potom : . . No, ale sa skorej len chyť do práce, o tom potom." (DOBšINSKý, POVESTI)
Pri probléme, čo umožňuje náhradu imperatívu indikatívom prézenta
dokonavých slovies, treba vziať do úvahy vzťah základného významu imperatívu
a futurálneho významu prézenta dokonavých slovies. Imperatív vyjadruje
rozkaz vykonať dej. Vykonanie deja môže adresát uskutočniť až po prehovore
(p o jeho vyslovení) a závisí od vôle adresáta. — Podobne prezent dokonavých
slovies vyjadruje dej, ktorý adresát vykoná po prehovore, ale bez
príkazu (spontánne). Ak sa imperatív nahradí indikatívom prézenta, vykonanie
príslušného deja sa chápe ako isté; zvyšuje sa jeho reálnosť. Zároveň sa tým
zdôrazňuje potreba vykonať príslušný dej.
Do tejto skupiny patrí aj použitie indikatívu prézenta dokonavých slovies
s významom ponuky, ktorá je opakom rozkazu. Autor prehovoru konštatuje,
530