Slovenská akadémia vied - SAV

cii súvetia Chlapci sa hrali pri potoku, alebo šli do hory na maliny mení sa zámerová
modalita obidvoch súvetných členov: Či sa chlapci hrali pri potoku, alebo
či šli do hory na maliny?
Toto kritérium sa dá vhodne použiť na rozlíšenie podradovacieho súvetia od priraďovacieho.
Spočíva v tom, že vedľajšia veta nemá samostatnú zámerovú modalitu, lebo
závisí od hlavnej vety. Na rozlíšenie spojok dá sa toto kritérium využiť len s istým
obmedzením, keďže sa dá uplatniť len pri vetných spojkách.
Analýzou celej vety a použitím uvedených kritérií možno v každom jednotlivom
prípade určiť, či použitá spojka má priraďovaciu a či podraďovaciu
funkciu. Prevažná väčšina spojok má alebo len priraďovaciu funkciu (resp. priraďovacie
funkcie), alebo len podraďovaciu funkciu (resp. podraďovacie funkcie).
Oveľa menej je heterogénnych spojok, čiže takých, ktoré majú aj priraďovaciu aj
podraďovaciu funkciu. Je to dôsledok vývinu jazyka: pôvodne len parataktická
spojka dostala aj priraďovaciu funkciu. Ako najvýraznejší prípad možno
uviesť spojku lebo, ktorá v dnešnej spisovnej slovenčine je najčastejšou príčinnou
hypotaktickou spojkou, ale výnimočne sa používa aj ako parataktická vysvetľovacia
spojka. Spojka lebo je teda tiež viacfunkčná. Je hypotaktioká, ak sa dá
zameniť základnou hypotaktickou spojkou že (a výraznou príčinnou spojkou
pretože) a ak sa pri nej dá použiť korelovaný t-ový výraz preto.
Nesmie ujsť ani noha, lebo príhodnojšia chvíľa sa nám už nonoskytne. (PLáVKA) —
Možno zo žiaľu, možno preto, lebo ho vyrušili zo sna. (MINáč)
Ale ak spojku lebo možno nahradiť spojkou veď (alebo ak ju možno s touto
spojkou spojiť do spojkového výrazu lebo veď), ide o parataktickú vysvetľovaciu
spojku.
Ďurko, lebo ho tak volali, vybral sa na cestu a šiel horami-dolami. (OZAMBEL) —
Trochu sa mu zakrútila hlava, lebo ved človek nechodí voliť každý deň. (MINáč) — Pripomínala
stále večer, noc, gazdovstvo. Lebo pri druhom stole sedeli romeselníci-majstr
so ženami a starý otec počal sa i tým prihovárať, volať ich k nášmu stolu, (TAJOVSKý
Hypotaktioké spojky kým. zalial, čo používajú sa zväčša v základnej funkcii,
t. j. ako hypotaktické časové spojky.
Ale neopovážil sa otočiť hlavu, kým sa mu chrchliak nerozrehotal za chrbtom.
(IJHBOBÁK) — Zatiaľ čo Tomáš raňajkoval, otec ho poúčal, ako sa iná na stavbe správať.
(ZúBEK)
Tie isté spojky sa však používajú aj na vyjadrenie odporovacieho vzťahu
rozdielom (kontrastom) v tzv. nepravých časových vetách. Namiesto nich
možno použiť aj základnú odporovaciu spojku ale.
Ibaže má Paľko lepší klobúčik a nohavičky po kolená, i topánky, kým tí dvaja krpce.
(HáZUS) — Spával v ňom v lete Linezényich paholok, zatiaľ čo v zime dával prednosť
teplej maštali, (KUNO)
683