Slovenská akadémia vied - SAV

Keď spojenie ako celok má syntakticky postavenie N., G. a A., meno číselne
určeného podstatného mena stojí pri neskloňovaných skupinových číslovkách
dvoje, troje, štvoro v G., inokedy v príslušnom páde. Ale pri Číslovkách dvoje
a troje v N. a A. môže stáť určené podstatné meno zriedka aj v N. pi., napr.
dvoje dvier aj dvoje dvere, troje nožníc aj troje nožnice. Varianty, dvoje dvere,
troje nožnice majú ľudový ráz.
Prípady ako „pätorí" vojaci, „pätoria" chlapci vzniku kontamináciou základných
a skupinových čísloviek. Vyskytujú sa zriedka v staršej beletrii a v ľudových rozprávkach.
Jeden-dvaja by sme mali okolo čoho robiť, ale nie šestoria-osmoria. (TAJOVSKý) —
Išli tie deti slúžiť, po roku po jednej krave išli vyslúžiť dvanästoria. (CZAMBEL,
ROZPRáVKY).
Používanie skupinových čísloviek
Skupinové číslovky sa používajú:
1. pri pomnožných podstatných menách v platnosti základných čísloviek:
Potom buchli ešte jedny dvere a hlasy trochu utíchli, (MINáč) — Čo sa pamätám, ani
jedny voľby sa neobišli bez pijatiky, (HEčKO) — Roboty málo, a od pol druha roka nadobudla
som si dvoje šiat. (KUKUčíN) — Manšestrových šiat prišlo do ROH na pílu pätoro;
dvoje do Bródna, jedny na Lehôtku a dvoje do Stodolišťa. (HEčKO) — Nevidieť nikoho,
a dverí troje, (TAJOVSKý) — Mali troje sánok.' (KUKUčíN) — Videl pred sebou šestoro
dvier, (JESENSKý) — Pán notár v Kočkovciach má desatoro šiat v kasni. (TATARKA) —
Chvalabohu, máš z jedno dvanästoro šiat. (JESENSKý) — Nadarmo oblečieš si desať
rúch, nadarmo zavrieš dvanástoro dverí,, (SMREK)
2. pri podstatných menách označujúcich veci, ktoré jestvujú v pároch:
Vidím, že všetci rodičia chceli by mať bezchybné deti, i krešú ich podľa toho pravým
i nepravým spôsobom — vždy v dobrej snahe — ale do bezchybnosti neokrešú ich nikdy,
ani jedni, (šOLTESOVá) — Opona sa odchýlila, spoza nej dvoje bystrých očú pozeralo do
siene, (KUKUčíN) —• Z troch párov bagančí dvoje hneď zašmarí do rieky, lebo sú nanič.
(HEčKO) — Otec ešte ráno vyčistil troje topánok, (TAJOVSKý)
3. pri podstatných menách označujúcich veci vo viazaných množstvách:
Od včera si minul dvoje zápaliek, (úzus) — Kúpil som si šestoro sardiniek, (úzus)
4. na vyjadrenie súhrnného počtu predovšetkým pri podstatných menách
stredného rodu; najmä pri takých, ktoré označujú mláďatá:
Potom si Barica zaznačil ešte do poznámky, z koľkých rodín má v škole viac ako
dvoje detí a z koľkých viac ako troje. (F. KBáľ) — Plačúc cupká bosá dolu cestou so
štvoro deťmi, (HEčKO) — Opatrovala vraj vnúčence, štvoro pozbieraných drobných deti
bez rodičov, (TATARKA) — Veď tak, hľa: už majú šestoro prasiec, a deti niet stihú obriadiť.
(TAJOVSKý) — Skorej vychová jedna mať sedmoro detí, ako sedmoro detí jednu matku.
(PRíSL.) — Havrany mali dvoje mladé a nemohli ich vychovať, (CZAMBEL, ROZPRáVKY)—
Troje ženských áno, doložených úsmevom, uhlíkmi v očiach a vypnutím pŕs, je reč
najzreteľnejšia. (HEčKO)
336