Slovenská akadémia vied - SAV

vec v iných okolnostiach. Meno veci, ku ktorej sa prirovnáva, pripája sa pomocou
spojok ako, než alebo pomocou predložky od, zriedkavejšie aj nad. V umeleckom
štýle zriedka stáva meno veci, ku ktorej sa prirovnáva, v bezpredložkovom
genitíve. Je to zastaraný jazykový prostriedok.
Cesta je istejšia ako chodník, (FBíSL.) — Lačnému dívať sa na jediacich, to sú väčšie muky
než tortúra, (KTTBáNI) — Hmla, premáhaná slnkom, zmizla a výhľad na rúbaň bol lepší.
(MOBIC) — „Po rade bývajú páni múdrejší," odpovedal Ondrej, (KALINčIAK) — Teraz
boli opatrnejší a všetko si podelili medzi sebou, (CHALúPKA) — Zem vlhkejäla i chladnejšia,
ale zato úrodnejšia ako na druhej strane za Baranou hlavou, (HEčKO) — Jano je
oveľa starší od suseda, (úzus) — Pán Peter Zvarina bol človek viac starý ako mladý.
(KUKUčíN) — ... ak máš sily — hoj, sily obrovskej: /vynesieš tú húsku nad sneh belšia./
nad sneh belšiu s červenými ústy. (BOTTO) — Izbica z osem metrov dlhá, ale dvoch neširšia.
(TAJOVSKý) — Báno je múdrejšie večera, (PBíSL.)
Niekedy sa v staršej umeleckej literatúre používala ľudová porovnávacia spojka ie:
„Ach, terajší svet, terajší svet! Kurča chce byť múdrejšie že sliepka!" (KUKUčíN) —
Azda sa trafí nejaká žaloba; to lepšia robota že pre školu zálohy brať. (KUKUčíN)
Niekedy sa druhý stupeň prídavného mena používa i pri porovnávaní rôznorodých
vlastností tej istej veci, napr.: Naša známa bola lepšia ako pekná, (úzus)
Miera, o ktorú vlastnosť jednej veci prevyšuje vlastnosť druhej veci, sa
vyjadruje:
a) příslovkou miery alebo príslovkovým výrazom: trochu, znateľne, čosi,
oveľa, omnoho, o niečo, (o) málo, málo čo, o poznanie;
b) násobnou číslovkou: tri razy/trikrát, trojnásobne, niekoľko ráz atď.;
c) vedľajšou vetou, na ktorú pri druhom stupni prídavného mena odkazuje
zámenný výraz, napr.: o to lepší, že ..., o to zaujímavejší, že ...,
o to pozoruhodnější, že ...
Mladí Habdžovci vychádzajú od notára troška přehlednutí, znateľne Iahší, akísi až
zhrbení, (HEčKO) — Ba možno povedať, že previerka v poľnohospodárstve môže byť oveľa
efektívnejšia, (TLAč) — Nevedieť prečo — inštruktorova tvár stala sa o poznanie láskavejšou,
(KUKUčíN) — Katra je čosi staršia, no v plnom kvete rozvitku. (KUKUčíN) — Bremeno
je niekoľko ráz väčšie akó mravec, (MOBIO) — Museli ísť bojovať proti takzvanému
nepriateľovi, ktorého pravda môžbyť bola tisíc ráz spolahlivejšia ako pravda ich vladára.
(LETZ) — Tieto výsledky sú o to pozoruhodnejšie, že JRD v Mongušovoiach je v horskej
výrobnej oblasti, (TLAč)
Ak miera vlastnosti jednej veci závisí od miery vlastnosti inej veci alebo od
miery druhej vlastnosti tej istej veci, obidve vlastnosti sa vyjadrujú druhým
stupňom prídavného mena. Výrazy (vety) sú spojené súvzťažnou dvojicou
Sím — tým.
Čím schod vyšší, tým pád ťažší, (PBíSL.) — Ale to už je raz tak, že čím nešťastnejší je
človek, tým je i obchádzanejší. (čAJAK)
Niekedy sa v hovorovom štýle na označenie vlastnosti, ku ktorej sa prirovnáva,
používa namiesto základného stupňa druhý stupeň. Býva to v prirovna-
217