Slovenská akadémia vied - SAV

V slovenčine sa pri osobných slovesách rozlišujú tri osoby singuláru a tri
osoby plurálu. Naproti tomu neosobné slovesá, ktoré vyjadrujú dej ako taký,
teda neviazaný na istú nadradenú substanciu, majú nulovú gramatickú osobu.
(Pretože nie sú zviazané s nadradenou substanciou, od ktorej by záviseli,
nemôžu mať ani kongruenciu.) Ich tvar je zhodný s tvarom, ktorý sa vzťahuje
na podmet stredného rodu v 3. os. sg., napr.: Prší; Pršalo — ako Prší lístie;
Pršalo lístie.
V rámoi gramatickej kategórie osoby nepríznakovým členom je tretia osoba
(neúčastník prehovoru), naproti tomu prvá a druhá osoba sú príznakové
(účastník prehovoru).
V indikatíve a v kondicionáli sa gramatická kategória osoby uplatňuje
bez obmedzenia, naproti tomu v imperatíve ako v spôsobe, ktorým sa vyjadruje
požadovanie konať (vykonať) dej, sú len tvary tých osôb, ktoré zahŕňajú
adresáta prehovoru: 2. os. sg., 1. os. pi. a 2. os. pi.
Zhoda s menným rodom
Popri zhode s osobou gramatického podmetu má slovesný prísudok v jednotnom
čísle minulého času a podmieňovacieho spôsobu i v celom trpnom rode
aj zhodu s menným rodom, napr. Ja som písal; Žiačka písala; Dieťa (by)
písalo; Žiak je chválený; Žiaci boli chválení. Na určitom tvare pomocného slovesa
je vyjadrená zhoda v osobe i čísle a na tvare príčastia je vyjadrená zhoda
v mennom rode i čísle.
Zhoda v rode, v čísle a v páde
Takúto zhodu majú len tvary príčastí (okrem 1-ového), napr. chválený žiak,
o chválenom žiakovi; počúvajúce dieťa, s počúvajúcimi deťmi; ostavší tovar,
z ostavšieho tovaru.
Ide o uplatnenie kategórie zhody takého rázu a v tom rozsahu ako pri
prídavných menách.
Kategória spôsobu (Modus)
Gramatická kategória spôsobu vyjadruje, ako sa podáva (so zreteľom na
autora prehovoru) realizácia prísudku alebo vetného základu. Na oporu tejto
kategórie v realite poukazuje zistenie, že isté deje sa skutočne realizujú (jestvujú),
iné podľa skúsenosti alebo uvažovania by sa mohli realizovať, a napokon
také, ktorých realizovanie sa požaduje.
V slovenčine sa do kategórie spôsobu zahŕňa 1. oznamovací spôsob (indikatív),
2. podmieňovací spôsob (kondicionál) a 3. rozkazovací spôsob (impe-
"ratív).
429