Slovenská akadémia vied - SAV

Predložky
Propozície
Predložky čiže propozície sú neohybné slová, ktoré v spojení s nepriamymi
pádmi podstatných mien, zámen a čísloviek vyjadrujú okolnostné (adverbiálne),
predmetové (objektové) a prívlastkové (atributívne) vztahy. Adverbiálne
vzťahy vyjadrujú predložky aj v spojení s příslovkami, napr. na tmavohnedo,
po domácky, alebo v spojení so slovami, ktoré sa v priebehu vývoja prestali
skloňovať, napr. po pät (ale po jednom).
Predložky sú gramatické "slová, ktoré vyjadrujú syntagmatické vzťahy. Na
rozdiel od spojok vyjadrujú ich nesamostatné, t. j. v spojení s morfologickými
prostriedkami druhého člena predložkovej konštrukcie.
Význam predložkjr konkretizuje sa v spojení s istým pádom, napr. pred
strom (s A. označuie smer) — pred stromom'Js I. označuje miesto); modifikuje
sa v závislosti od vecného významu pripojeného^mena, napr. pred obhkmi
(miesto), pred rokmi (čas); mení sa v závislosti od vecného významu slovesa
nadradeného celej predložkovej väzbe: stat si za niekoho v zástupe (príslovkové
určenie miesta), zastať za niekoho, t. j. zastať niekoho (predmet v závislosti od
predmetových slovies).
Pri rozlišovaní príslovkových významov hrá hlavnú úlohu vecný význam
podstatného mena a joho pád. Objektový význam predložky vyplýva zasa
predovšetkým z významu nadradeného slovesa; od slovesa závisí aj výber
pádu závislého podstatného mena, napr. rozumieť sa do niečoho, ale vyznať sa
v niečom..
Atributívne významy předložkového spojenia čiastočne súvisia s adverbiálnymi
a objektovými vyznaniami, napr. vchod (h kuchyne, (vchádzať do kuchyne),
záujemca o kúpu, (zaujímať sa o kťipu), viera v spravodlivosť (veriť v spravodlivosť);
čiastočne sú to samostatné atributívne významy bez paralely s adverbiálnymi
a objektovými vyznaniami v postavení pri slovese, napr. dievča s ľanovými
vlasmi.
619