Slovenská akadémia vied - SAV

podstatné mená utvorené od mien osôb mužského rodu sa skloňujú podľa
vzoru mesto alebo podľa vzoru chlap, napr.: chlapčisko, D. sg. chlapčiskovi,
L. sg. o chlapčiskovi, N. pi. chlapčiskovia, G. pi. chlapéiskov, D. pi. chlapčiskom,
A. pi. chlapčiskov, L. pi. o chlapčiskoch. Bežnejšie je skloňovanie podľa vzoru
mesto. Pri ostatných slovách sa mužský alebo ženský rod prejavuje len v N.
alebo v A. sg. pri prívlastku (ťažký kufrisko, veľká rybisko) alebo v predikáte
(kufrisko je ťažký, rybisko je veľká); inak sa tieto slová skloňujú len podľa
vzoru mesto.
Podstatné mená temeno, plemeno, semeno, vemeno, bremeno, slemeno, rameno
majú v N. a A. sg. aj tvary zakončené na -ä: temä, plemä, semä, vemä, bremä,
slemä, ramä. Tieto tvary sú však archaické. Využívajú sa ako charakterizačný
štylistický prostriedok, najmä v poetickej reči.
Aj ty si hadie plemä! (MOBIC) — Plemä plemeno bude vraždiť bez milosti, (šKUL-
TéTY) — Lebo citom sa ku nebešťanom povzniesť nezná nízke plemä. (SLáDKOVIö) —
K hriechu i modlitbe kľaká k vám mužské plemä. (KOSTRA) — Drevený kufrík tvoje ramä
tríme. (SMREK) — Na semä kvet sa premení, s vetrom sa rozletí, (KOSTRA)
V L. sg. je bežná prípona -e; napr.: mesto — (v) meste, telo — (v) tele,
zrno — (v) zrne, slovo — (o) slove, libreto — (o) librete.
1. Slová adagio, arpeggio, capriccio majú v L. sg. pádovú príponu -e (nie ,,-u"): v adagié,
arpeggie, capriccie. V týchto slovách sa písané i pred koncovým -o nevyslovuje;
písané -cio, -gio sa vyslovuje -čo, džo: adádžo — adádže, arpedžo — arpedSe, kapričo —
kapriče. Rovnako majú pádovú príponu -e slová banjo, lečo, jojo: pri banje, v leče, o joje.
2. Abstraktné podstatné mená, ako dobro, zlo, krásno, konečno, nekonečno, komično,
transcendentno, majú v L. sg. tiež príponu -e (nie ,,-u"): o dobre, zle, krásne, v nekonečne,
o konvične.
3. Miestne mená typu Štúrovo, Bernolákovo, Hurbanovo majú v L. sg. príponu -e
(nie ,,-om"): v Štúrove, Bernolákove, Hurbanove.
Niektoré podstatné mená majú v L. sg. pádovú príponu -u. Táto prípona je:
a) pri podstatných menách, ktoré pred koncovým -o, ako aj pred -on, -um
majú spoluhlásky k, g, ch, h; napr.: mlieko — mlieku, oko — oku, lyko — lyku,
lôžko — lôžku, javisko — javisku, Slovensko — Slovensku, Nórsko — Nórsku,
scirocco — sciroccu (vysl. široko — širokú), San Francisco — San Franciscu
(vysl. San Francisko — San Francisku), hypokoristikon — hypokoristiku,
publikum — publiku, panoptikum — panoptihu, narkotikum — narkotiku;
embargo — embargu, margo — margu, indigo — indigu, tango — tangu,
Kongo — Kongu, Togo — Togu, Kartágo — Kartágu, Largo — Largu; brucho —
bruchu, ucho — uchu, sucho — suchu, rúcho — rúchu, Jericho — Jerichu;
blaho — blahu, Soho — Sohu, Idaho — Idáhu;
b) pri prevzatých podstatných menách, ktoré majú pred koncovým -o, -on,
-um samohlásku; napr.: kakao — kakau, Makao — Makau, rodeo — rodeu,
Borneo — Borneu, Montevideo — Montevideu, štúdio — štúdiu, trio — triu,
114