Slovenská akadémia vied - SAV

A-»- D P
, jednak intenčnú hodnotu D A!P
. A naopak slovesa pršať, mrznúť, viať
a pod. majú jednak intenčnú hodnotu D A:P
, jednak intenčnú hodnotu N — D,
resp. R A:P
— D. Aj v týchto prípadoch sa na rozličnú intenčnú hodnotu slovesa
viaže rozličný lexikálny význam.
Vo všetkých uvedených a podobných prípadoch treba hovoriť o rozličných
významoch toho istého slovesa, i ked z hľadiska gramatiky ide o homonyma.
Napríklad sloveso piť s intenčnou hodnotou A -*• D -> P vo vete Deti pijú
mlieko treba z gramatického hľadiska rozlišovať od slovesa piť s intenčnou
hodnotou A ->• D P
vo vete Mišo pije.
Intenčná hodnota slovesa však ostáva nezmenená, keď sa niektorá substancia
v intenčnom systéme slovesa modifikuje na osi jedinečnosť — všeobecnosť.
Takto sa môže modifikovať aj riadiaca substancia, aj závislá substancia.
Modifikácia substancie sa ukazuje až vo vete, lebo lexikálny význam slovesa
ostáva nepozmenený. Ale takto sa môže modifikovať iba explicitne vyjadrená
substancia. Vo vetách typu Nechváľ deň pred večerom ide o modifikáciu ágensa
na osi jedinečnosť — všeobecnosť, čo sa dá zachytiť schémou: (X A
) — D — P-
Naproti tomu vo vetách typu Mamička od rána šije je modifikovaný paciens
deja na osi jedinečnosť — všeobecnosť: A — D — (X P
). Podobne je to vo vetách
typu Po slanom jedle smädí: D A
— (X P
).
Pretože s intenčnou hodnotou slovesa súvisí jeho význam, zmena v intenčnej
hodnote sa najčastejšie dosahuje deriváciou. Tak napr. bezpredponové slovesá
ísť, skočiť, liezť, letieť majú intenčnú hodnotu A — D, ale ich předponové
deriváty, ako prejsť, preliezť, preletieť, majú intenčnú hodnotu A — D — P.
Podobne nezvratné slovesá viezť, niesť, vliecť, ťahať majú intenčnú hodnotu
A — D — p, kým ioh zvratné deriváty viezť sa, niesť sa, vliecť sa, ťahať sa
majú intenčnú hodnotu A P
— D.
Uvedené derivačné postupy však nepozmeňujú intenčnú hodnotu slovesa priamočiaro,
lebo sa používajú aj na vyjadronie iných zložiek deja, napríklad bezprodponové a předponové
slovesá ako niest — vyniesť, pílit — rozpíliť, liať — rozliať majú rovnakú intenčnú
hodnotu A — D — P. Tak isto aj dvojice nezvratných a zvratných slovies sedieť •—• rozsediet
sa, prosiť niekolho — prosiť sa niekomu, driat niečo — dr&at sa niečoho . . . majú
v podstate rovnakú intenčnú hodnotu.
Osobné a neosobné slovesá (Personalia a impersonáliá)
V intenčnom poli slovies rozlišujeme dva vzťahy: činiteľský a zásahový
vzťah. Činiteľský vzťah je vzťah medzi činiteľom-agensom deja a samým dejom.
Zásahový vzťah je vzťah medzi dejom a zasiahnutou vecou-paciensom deja.
Na základe činiteľského vzťahu rozdeľujeme slovesá do dvoch skupín: na
osobné slovesá a na neosobné slovesá. Rozlišujúcim znakom je možnosť i potreba
vyjadriť osobitným výrazom riadiacu substanciu deja.
397