Slovenská akadémia vied - SAV

„Haha, ale ste sa naľakali!" smiala sa im. (KUKUčíN) — Môžem sa vari zasmiať, hahaha.
(OHBOBáK) — Hehe, čože sa rehoceš, starigáň? (OHBOBáK) — Aj sa našli dobrí ľudia*
núkali sa mi, že mi mech ponesú, ale som ho nikomu nedal, hehehe, (MINáč) — Ľúto mu,
že nemôže ku koňom .. . hi-hi-hi!" — smiala sa. (ONDBEJOV) — „Na tom onom čo bolo»
to povodz, huhu . . ." podkúšavo sa zasmial kmotor. (MINáč) — človeče, oni tu nemajú
kanóny, jednej poriadnej rúry! Hi-hi! (JAšíK) — Jeden [zbojník] sa skryl do hodín
a čakal . .. Zuzka sa ohlásila smiechom: „Do hodín — chi-chi-chi —• to som ešte nepočula."
(ONDBEJOV) — Preč ozlomkrky zas, ó, potupa bez páru! — najmi, pán môj, poetu
tvoj zvečniť zápas, cbachacha ... bežíš? (HVTBZDOSLAV) — „Chichichi, už som opitá,"
smeje a chichoce sa Karolína, (CHROBáK)
Obdobné je to aj pri citoslovci hm, ktoré vyjadruje uvažovanie,
neistotu, počudovanie, obdiv.
rozpaky,
„Hm, osoba je to nie sprostá," myslí si Martin, (KUKUčíN) — „Hm," odpovedajú aj
ostatní. Každý svojím „hm", (OHBOBáK) — „Kto je to, tam tá barnuša, čo tancuje
s Dubčiéom?" „Jodna težačka. Slúžka .. ." „Hm-hm", krúti rešpicient hlavou . . .
„Krajšej ženskej som novidel ešte, viere mi!" (KUKUčíN)
Ostatné prípady sú jedinečné.
Hü, toto je patália! (HEčKO) — Mala by si zaniesť do kúta! Chn! Bšto čo! Takej pobehlici?
(HEčKO) — „Ak sa bu-deš u-čiť!" zaslabikoval mu otec pod nosom. — „Ťh . ..
čože by som nie!" vypúčal Stefan hrdo prsia, (OABAJ)
2. Ďalšia skupina citosloviec sa vydieľa predovšetkým významovou stránkou.
Patria sem citoslovcia, ktoré majú význam ako pritakávacie, popieracie
a výzvové častice.
„Máš i bračeka?" „Mh!" prikývne hlavou, (BáZUS) — „A pekne sa drž, anjelik!"
napomenula ho. „Mhm! ťť
prisvedčil vážne, (KUKUčíN) — „Zasmolíš si ju [šatku], dievka,
kod budoš drúČky znášať na ploci! . . ." Ajaj ... čožeby, mama!" (OABAJ) — Počuli ste
všotci, há? (HVIEZDOSLAV) — A keď ste ľudoví, vravím, čo naháüato ľudí, čo mi boriote
rúrky, há? (MINÁČ) — Ako lon potom môže prísť otoč Stračkovie a naštauchať jomu,
tichému chlapcovi, romoňom na chrbát, až sa všetci zobzerajú — ha? (BáZUS)
1. Citoslovcia mh, mhm, uhm však svojou zvukovou stránkou patria k prvoj skupine
(nezhoda zapisano j a zvukovej podoby).
2. Na vyjadrenio popierania sa často používa zvuk, ktorý by smo fonoticky mohli
zaznačiť dvojnásobným rázom s neurčitým vokalickým elementom ['o'ef)]. V písanej
podobe sa však nevyskytujo.
Vôľové citoslovcia
Sú spontánne vyjadrenými jazykovými prejavmi vôle. Z hľadiska dorozumievacej
hodnoty (z hľadiska komunikačného aktu) sú na vyššej úrovni ako
citové citoslovcia, lebo ich výraznou vlastnosťou je zacielenie na prijímateľa.
Tieto citoslovcia teda majú komunikačnú funkciu: hovoriaci nimi vyzýva, aby
adresát venoval niečomu (prejavu, deju, konaniu a pod.) pozornosť, alebo ide
priamo o rozkaz.
813