Slovenská akadémia vied - SAV

V spojeniach opačného rázu dolu pod schodmi, daleko na severe příslovka miesta závisí
priamo od slovesa a předložkový pád je jej špecializáciou.
O adnominálne postavenie prísloviek nejde ani v prípadoch ako Vchod vedla, Výplata už
zajtra ap. Sú to dvojělanné neslovesné vety s neaktuálnym prísudkom bez slovesa.
Spojenia prísloviek miery s předložkovými pádmi substantiv typu trochu za rohom t
hlboko do zeme, tesne nad hlavou treba vykladať tak, že ani tu nemá příslovka vzťah k substantivu,
lež určuje okolnosť všeobecne vyjadrenú predložkou (trochu za, hlboko do, trochu
nad). Tento typ sa primkýna k spojeniam typu příslovka pri príslovke (daleko vzadu*
trochu nabok). Má často charakter pleonazmu.
V postavení pri sponových slovesách so všeobecným stavovým významom (som ticlio,
je teplo) spája příslovku so slovesom obojstranný (recipročný) dopĺňací vzťah. Příslovky
sú tu jadrom zloženého prísudku alebo zloženého vetného základu. V bezsponovýoh
konštrukciách typu treba sa připravit, možno s tým súhlasit vystupujú příslovky významovo
i syntakticky celkom samostatne. V obidvoch prípadoch ide o osobitný druh tzv.
obsahových (stavových a modálnych) prísloviek.
Za základné postavenie prísloviek pokladáme ich postavenie pri slovese. Je to bezpríznakové
postavenie a syntakticky nie je nijako vyznačené. Naproti tomu ich postavenie
pri adjektíve alebo i pri samotnom adverbiu je slovosledné vymedzené: příslovky
stoja v tomto prípade tesne pri nadradenom výraze, a to pred ním. Toto gramaticky
ustálené postavenie vo vete voláme primkýnaním:
Brr, cíti sa, akoby Iw ktosi hodil do vody, poriadne studenej vody. (CHBOBáK) — Teoretická
fyzika zašla neobyčajne daleko, (TLAč) — Fyzikálne bezprostredne pozorovateľa
telesá sú sústavy veľmi veľkého počtu atómov, (ILKOVK") — Odpovedalo, hned vzápätí.
(PLáVKA)
Okolnostné a vlastnostné příslovky
Významovo súvisia příslovky jednak s podstatnými menami a jednak s prídavnými
menami. Preto je význam prísloviek dvojaký. Jedny z nich vyjadrujú
okolnosť, a to v prvom rade pri slovesnom deji (odvodene i pri deji pomenovanom
podstatným menom), ďalej pri vlastnosti pomenovanej prídavným menom
alebo příslovkou a napokon i pri okolnosti pomenovanej příslovkou (prípadne
i podstatným menom). To sú okolnostné příslovky, ktoré svojím významom
súvisia s podstatnými menami: navrchu, nabok, potme, bokom, spamäti a i.
Příslovky, ktoré majú významové spojitosti s vlastnostnými prídavnými
menami, vyjadrujú vlastnosť, a to v prvom rade tiež pri slovesnom deji, ďalej
i pri vlastnosti vyslovenej adjektívom alebo i samoxi příslovkou. To sú vlastnostné
příslovky.
Tieto významové súvislosti sú podložené aj slovotvornými zväzkami. Vlastnostné
příslovky sú všetky deadjektívne. Tvoria sa od prídavných mien morfémami
-e, -o, -y (prísne-e, tepl-o, bratsk-y). Okolnostné příslovky sú v svojej
základnej vrstve desubstantívne (spamäti, doma, ráno, celkom). K nim patria
aj spojenia predložiek s prídavnými menami tvorené na spôsob zmeravených
předložkových pádov podstatných mien (nadlho, dotuha, zoširoka; po domácky)
a příslovky utvorené zo slovies [nechtiac, idúci, idúcky, (po)stojačky, bežky,
566