Slovenská akadémia vied - SAV

drgľuje (od zimy len ma tak drgľuje), začal ho obchádzať nepokoj (začalo ho
znepokojovať). Ide tu o prechodné stavové slovesá, ktorých objekt voláme
preto stavovým; je to objekt nositeľa stavu.
Typický stavový objekt býva pri neosobných slovesách:
Veronku smädí. — Prítomných zamrazilo na chrbte. — Bodaj ťa metalo.
(TAJOVSKý) — Išlo ma vychytiť. (šVANTNER) — Nerobievala to rada, ale pripieralo ju.
(JANčOVá) — človeka ide poraziť, (HEčKO) — Hej, Janka až v dlaniach kdesi zasvrbelo.
(MARTáKOVá) — Ani ma nehne! — Akosi ma oziaba. — Veru, heglo ho, ako sa
svedčí... (KUKUčíN)
Blízke sú prípady so zámenným podmetom: otca čosi rozdúva, gazdu čosi
omínalo, čo je švagra do toho, Milku čosi zase nadchodí ap.
Stavový objekt býva ďalej pri slovesách s podmetom vyjadrujúcim miesto,,
príčinu alebo obsah deja: Katrenu svrbí jazyk, sestru omína noha, zvesť brata
nedojíma, cesta deti ukonala, rodičov už prešla trpezlivosť, starú mamu nadišli
driemoty; Nadíde ju vôľa vrátiť sa domov, (KUKUčíN) — A zúfanie ko minulo.
(KUKUčíN) — Bol som teda sám, celkom opustený ako ten strom v poli, a život mazunoval,
(ZúBEK)
Stavový akuzativ je druhý, konečný objekt deja, ako ukazuje možnosť záměny
s dat ívom: prejdú ta smiechoty/prejdú ti smiechoty, nadišla ho myšlienka/nadišla mu
myšlienka.
Rozšírením väzby býva stavový akuzativ aj pri neživotných podstatných,
menách, spravidla so stavovým datívom: starej mame utiáhlo kútiky úst,
víno im rozviazalo jazyky, strach mu stíska srdce.
Obsahový akuzativ
Okrem toho, že predmet dopĺňa sloveso intenčne, môže v istých prípadoch
vyjadrovať jeho vecnú náplň alebo jednoducho dopĺňať jeho lexikálny obsah:
počujem krik, spieva veselú pesničku, konala službu, mal prednášky. Tento
obsahový objekt môže byť trojaký: vysvětlovači, kvalifikujúci a dopĺňací.
Vysvětlovači akuzativ uvádza vecný obsah slovesného deja. Stojí poslovesách
zmyslového vnímania, myslenia, reči a po slovesách vyjadrujúcich
vôľu. Miesto akuzativu stáva aj vedľajšia veta: vidí svoj omyl—vidí, Že sa mýlil;
chcela jeho nešťastie — chcela, aby sa mu stalo nešťastie. Sú to napr. slovesá:
vidieť celý zápas, pozorovať pokus, badať živý ruch, počut zlú novinu, cítiť
bolest, myslieť si to isté, vedieť to, poznať nový svet, tušit čosi, skúmať príčiny,
všímať si nedostatky, veriť to, zabudnúť celú vec, ľutoval! tento výstup; kovoriť
niečo, povedať túto novinu, rozprávať svoje zážitky, oznámiť výsledky prieskumu,
volať niekoho, ohlásiť prípad polícii, prezradiť svoje skutočné úmysly, zatajiť
okolnosti, prisahať vernosť, prednášať biológiu, vysvětlovat postup práce, zaznamenať
výsledky, napísať žiadosť; prosit odpoveď, žiadať vyšetrenie, rozkázat víno,
dovoliť vstup, zabrániť to, umožnit návštevu, zakázať demonštráciu, sľúbiť nápravu,
163