Slovenská akadémia vied - SAV

hádavý, zaujímavý, horľavý, boľavý, škuľavý, kočovný, rozkazovačný, požadovačný,
deliteľný, čitateľný, hnuteľný, potešiteľný, chvalitebný, závristý (dvor), pitný,
Sujný, jedlý, predajný, poddajný; sejací, obrábací, jedáci, skladací, padací, trhací,
zakáľací, hnací, spací, hrací, poznávací, mlátací, uspávací, zašívací, spájací,
oznamovací, žací, bicí, krycí; ochkavý, jajkavý.
b) Prídavné mená, ktoré vznikli adjektivizáciou príčastí alebo deriváoiou od
ich základu, majú takýto všeobecný význam: „majúci vlastnosť, ktorá súvisí
s dejom pomenovaným základným slovesom", napr.: nemohúci, všemohúci,
vynikajúci, rozhodujúci, oznamujúci, treskúci, vševediaci, vrúci; známy, vidomý,
nevidomý, očividomý, vedomý, sebavedomý, letmý, kradmý; neogabaný, prešibaný,
zadychčaný, oddaný, nafúkaný, naježený, pruhovaný, lemovaný, dekoltovaný,
viazaný, pomazaný, veršovaný, takzvaný, rodený, tlačený, cvičený, učený, uhladený,
sústredený, rozpustený, údený, tlmený, obnosený, ctený, nútený, prekrvený, osolený,
vyčistený, skazený, mrazený, vážený, urodzený, prihorený, uveličený, zarostený,
zalesnený, vytýčený, preinačený, nadšený, takrečený, obdratý, ustatý,
napätý, podbitý, zarytý, tekutý, usmiaty, pomknutý; zrelý, lesklý, bdelý, otužilý,
minulý, trvalý, bývalý, závislý, súvislý, priľahlý, odľahlý, rozľahlý, predošlý,
ušlý (ušlý zárobok), zúfalý, pozostalý, osamelý, dospelý, zvrhlý, zaslúžilý, vypuklý,
samorastlý, zosnulý, plynulý.
c) Zo slovesných determinatívnych syntagiem vznikli prídavné mená, ako
napr.: rovnobežný, radodajný, čarodejný, rukolapný, divotvorný, štátotvorný, medonosný,
slávybažný, vedychtivý. pomstychtivý, ziskuchtivý, sebestačný, samočinný,
samorastlý.
Prídavné mená z prísloviek
Prídavné mená odvodené od prísloviek označujú príznak veci vzhľadom na
priestorovú a časovú okolnosť (pomenovanú základnou příslovkou), v ktorej
vec vznikla, jestvuje, trvá, uplatňuje sa a pod. Napríklad vonkajší je ten, čo je
(bol, býval, bude, vznikol, je umiestený) vonku; horný je ten, ktorý je hore.
Sú to tieto prídavné mená: vonkajší, vnútorný, predný, zadný, spodný, dolný,
horný, pospolitý, náprotivný, okolitý, obďalečný, blízky, dnukajší, vedľajší, zvláštny,
osobitný, domáci, domácky, domášny (ľud.), dnešný, dneskajší, vlaňajší, včerajší,
predvčerajší, zajtrajší, pozajtrajší, skorý, včasný, drievny (arch.), zriedkavý,
častý, nevdojaký; vzájomný, strmhlavý.
Zo zásterky vyberala včasné jarné kvety a starostlivo ich ukladala do drobnej kytky.
(nouLi) — Priprav hniezdo domášneho rodinného života ... (KUBáNI) — V hovore pohrúžení
domáci zadivui sa jeho nevdojakému príchodu, (KUKUčíN)
Prídavné mena z citosloviec
Z citoslovca jaj vzniklo prídavné meno jajový s významom „spôsobujúci
bolesť (jajkanie)" v spojení jajové drevo, to jest palica, ktorou sa bije. V okruhu
206