Slovenská akadémia vied - SAV

1. Uvádzacie častice výrazne nadväzujú na kontext alebo na situáciu. Do
kontextu začleňujú celé výpovede; z veľkej časti síl to vetné častice. Keď sa
vyskytnú vedľa vytyčovacích, stoja na prvom mieste, teda od modifikovaného
výrazu ďalej ako vytyčovacie častice.
Uvádzacie častice rozdeľujeme na dve skupiny: a) pripájacie a b) pobádacie.
a) Pripájacie častice sú: a, ak, i, ináč, lebo, len, no, nuž, ono, ostatne, potom,
prosím, síce, tak, h, však a ich varianty, ako inak, lenže a pod.
Rozsah vecného významu pripájacích častíc je široký, obsah chudobný a neurčitý,
až sa takmer stráca. Preto sa často môžu niektoré z nich navzájom
zamieňať. Napr. do Kukučínovej vety Ono aspoň, mne sa páčila môžeme dosadiť
aj inú uvádzaciu častiou, a význam sa takmer nezmení: No aspoň mne sa páčila,
Nuž aspoň mne sa páčila, Teda aspoň mne sa páčila, Ináč aspoň mne sa páčih.
Ale aspoň mne sa páčila atď. Pravda, v kontexte sa rozdiel pocíti zreteľnejšie.
b) Pobádacie častice sú: aby, náreč. ačak, akoby, akože, akože by, azda, baže,
bár, bodaj by, či, čiže, čo, čoby, ešte (aj v skupine vysvetľovacích častíc), kdeže,
keby, keď, kiež, len, naozaj (aj v skupine hodnotiacich častíc), nech, nolen, nože,
pravda, predsa, táže, vari, veď, však, že, žeby a ich varianty, ako azdaže, báraj,
bárby, bárs, bársaj, bodajs, bohdaj, bodajže, čože, čožeby, ešteže, kde, kdeby,
kdežeby, kieže, kiežby, lenže, nechže, pravdaže, preds', var, variže, vedze, všakhej,
všakver, všakže a pod.
Rozsah vecného významu pobádacích častíc je menší a obsah väčší, ako majú
pripájacie častice. Ak sa vyskytnú popri pripájacích, stoja ua druhom mieste,
napr.: o či, i aby, no bodaj, no veď, nuž kdeby, ono kiež, tak nech, ba vari, ba Či,
len aby ... Ináč stoja vo vete na prvom mieste. Pobádacie častioe uvádzajú
oznamovacie, no najmä zvolacie, opytovaoie a žiadacie vety. Ich význam je
podnecovať, stimulovať, pobádať prijímateľa. Niektoré z nich sú vlastné iba
istému druhu obsahových viet. Napr. zvolacie vety sa často uvádzajú časticami
čoby, kdeže, aleže, aby, kn, čidaže, kdežeby, opytovacie časticami či, var, vari,
žeby, azda, čože, a žiadacie časticami nech, nechže, nože., veďže, že, bár, bárs, bodaj,
bodajže, kiež, kiežby, bohdaj, bojsa ...
2; Vytyčovacie častice okrem toho, že nadväzujú'na kontext alebo ua situáciu,
dosť výrazne vyjadrujú rozličné významové odtienky z hľadiska podávateľa.
Hovoriaci pomocou vytyčovacích častíc upozorňuje na výraz. Najčastejšie je
to jadro výpovede.
Rozsah ich vecného významu je menší a obsah bohatší, ako majíi uvádzacie
častice. Kým niektoré uvádzacie, z nich najmä pripájacie častice, bolo možno
navzájom zamieňať, pri vytyčovacích časticiach sa takéto možnosti vylučujú.
Obsah ich vecného významu je už pomerne presný a vyhranený. Porovnajme
výpovede s rozličnými vytyčovacími časticami: Mám iba sto korún. Mám až sto
korún. Mám, aspoň sto korún. Mám ešte sto korún. Mám práve sto korún,
Mám aj sto korún atď.
749