Slovenská akadémia vied - SAV

Začatie deja v primeranej intenzite vyslovuje sa zvratnými slovesami s predponou
roz-; napr.: horieť— rozhorieť sa, rozhovoriť sa, rozplakat sa, rozcvičit sa,
rozpísať sa, rozcltit sa, rozhľadieť sa, rozohrať sa, rozkašlat sa, rozkričať sa, rozmôcť
sa, rozmrziet sa, roznariékat sa, roztancovať sa, rozzívať sa, rozležať sa . ..
Mimovoľne uskutočnenie deja sa vyjadruje v istých prípadoch zvratnými
slovesami s predponou po-, napr.: vracať — povracať sa, pogrcať sa, pocikať sa,
pokakať sa, poplakať sa, pošpiniť sa ...
Predponou za- a formantom sa tvoria sa zvratné slovesá s intenzitným významom;
napr.: počúvať niečo — započúvať sa do niečoho, zahľadieť sa, zadívať sa,
zamyslieť sa, zaľúbiť sa, zamilovať sa, zamlčať sa (arch.) ... Podobne zahovoriť
sa, zadychčať sa.
Pretože sa bezpredmetové slovesá prefixáciou stávajú predmetovými a často aj prechodnými,
formantom sa naznačuje sa zachovanie pôvodnej nezmenenej intenčnej hodnoty.
Formant sa je potom často iba vyjadrením bezpredmetovosti předponového slovesa.
Napr.: odmlčať sa, rozkročil sa, zajakať sa, prespať sa., prepočítať sa, vžit sa, prehrešiť sa . .
Slovesá s formantom si
a) Formantom si vyjadrujeme najčastejšie záujem činiteľa na konaní deja.
Niekedy tu preniká aj hodnotenie priebehu deja, najmä pri mnohýoh předponových
slovesách. Toto tvorenie je veľmi časté; napr.: sedieť — sedieť si,
sadnúť si, ležať si, ľahnúť si, ísť si, chodiť si, kráčať si, vykročiť si, behať si, fŕkaťsi,
spievať si, plávať si, čítať si, prečítať si, pískať si, ctiť si, vážiť si, povedať si,
vypočuť si, robiť si, ujedať si, upíjať si, vypiť si, užiť si, žiť si, letieť si, vyletieť si,
vyprosit si, vyšetřovat si, vzdychnúť si, nôtiť si, driemať si, zdriemnuť si, pršať si,
robiť si, rozkázať si, utržit si, vtipkovať si, vziať si, dať si, doberat si, nacielit si,
ostať si, byť si ... Veľmi výrazne preniká pri slovesách s predponou zavýznamový
odtienok, že dej sa koná v primeranej miere a intenzite; napr.:
spievať — zaspievať si, zanôtit si, zarečnit si, zapískať si, zazúriť si, zakosiť si,
zaskákať si,'zastrieľať si, zapochodovať si, zaobedovat si, zavečerat si, zajesť si,
zalumpovat si, zafiámovat si, zakurizovať si, zatancovať si, zaľúbiť si, zamilovat
si ...
Nech si verí, v čo len chce. (REDNáR) — Keď si sa na tú cestu dal, vydrž si na nej
a obracaj sa ... (ONDREJOV) — Tak si vymaľovali čerta na stenu, (MINáč) — Nech si
vyšetruje, kto chce. (URBAN) — Skončil nôtu, vstal a zahral si na gavaliera, (CHROBáK) —
„Nemám," zaklamem si, a on rýchle vyťahuje miešok ... (TAJOVSKý) — V ostrom
sútoku Hrona a Slatiny spokojne si žila malá rybárska osada, (HORáK)
V týchto prípadoch formant si má citový význam, a preto sa vety s takýmito
slovesami vyslovujú najmä v afekte. Podobný význam má formant si aj pri
spone s menným prisponovým výrazom.
Zbohom si buďte, Eva! (STODOLA) — Dušan si bol hneď na čistom, (TATARKA)
v širokom údolí nie je ich ani desatina, sú si bezpečnejší, (PLáVKA)
—Tu
383