Slovenská akadémia vied - SAV

Osobné slovesá
Osobné slovesá čiže personalia sú také slovesá, ktoré v základnom použití
majú kategóriu osoby, lebo majú tvary aspoň pre obidve čísla 3. osoby. Sú to
pomenovania dejov, ktoré vykonávajú ľudia alebo zvieratá, alebo ktoré
existujú na ľuďoch, zvieratách a veciach. Riadiaca substancia sa pri týchto
slovesách uvedomuje vždy, či už je to činiteľ činnosti alebo nositeľ stavu.
Osobné slovesá majú úplnú paradigmu tvarov, a to nielen sústavu určitých
tvarov, ale aj sústavu neurčitých tvarov. Za osobitnú morfologickú črtu osobných
slovies treba v slovenčine pokladať možnosť tvoriť neosobný bezpodmetový
zvratný tvar, ktorým sa vyjadruje neprítomnosť gramatického podmetu
napriek tomu, že sa činiteľ alebo nositeľ deja uvedomuje. Napríklad sloveso
žit je osobné, ako to ukazujú tvary žijem, žiješ, žije, žijeme, žijete, žijú. Toto
osobné sloveso má neosobné bezpodmetové zvratné tvary žije sa, žilo sa, bude
sa žiť, žilo by sa, bola by sa žilo.
Osobné slovesá vyjadrujú kategóriu osoby, i keď túto kategóriu preberajú
od gramatického podmetu vety. Pritom zhodou sa prenáša na sloveso aj
kategória menného rodu. Kategória osoby však nie je vždy vyjadrená na
gramatickom podmete vety; ak napríklad v gramatickom podmete je substantívne
pomenovanie, t. j. pomenovanie substancie nezúčastnenej na prejave,
tak iba na slovesnom tvare je vyjadrené, že pomenovanie tejto substancie má
platnosť 3. osoby. Tým sa však nezotiera substantívny charakter kategórie
osoby, lebo jej obsahom je platnosť (účasť) substancie v prehovore.
Niektoré určité aj neurčité tvary osobných slovies majú podľa nadradeného
substantiva alebo podľa prirodzeného rodu osoby (zúčastnenej na prehovore
a vyjadrenej osobným zámenom) aj menný rod. Uplatňujte sa všetky tri rody,
i keď stredný rod zriedkavo:
„Prečo ty, Slnce, nehřeješ a nesvietia v noci ako vo dne í"
„Keby ja hrialo a svietilo v noci ako vo dne, musela by zem vyhorieť!" odpovedalo
slnce a dvíhalo sa dohora, (DOBšINSKý, POVESTI) — „To si povedalo, dieťa moje?" (STODOLA)
Namiesto jedinečnej osoby môže sa v dvojčlenných vetách uplatniť aj všeobecná
osoba. Explicitne by sa táto osoba mohla vyjadriť slovami každý,
človek, všetci, ľudia ... Ale ani všeobecná osoba sa explicitne nevyjadruje,
a to ani osobným zámenom, ani iným výrazom. V tomto význame sa používajú
tvary osobných slovies pre všetky osoby, pravda, bežne iba tvary 2. os. sg.
a pi., 1. os. pi. a 3. os. pi., ale už len zriedkavo tvar 3. os. sg. a ojedinelé tvar
1. os. sg. Tu sú vždy tvary mužského rodu: hovoril, bol by sekol ...
Neosobný bezpodmetový zvratný tvar sa odlišuje od tvaru 3. os. sg. s jedinečným
i so všeobecným podmetom. Kým tvar 3. os. sg. préterita s významom
jedinečnej osoby má všetky tri rody — volal, volala, volalo — a tvar 3. os. sg.
s významom všeobecnej osoby má iba mužský rod — volal —, zatiaľ neosobný,
398