Slovenská akadémia vied - SAV

(t, ď, ň, ľ, c, dz, č, dž, š, ž, j); napr.: Kata, Hnúšťa; kaďa, Naďa; pracovňa, baňa,
dielňa, klubovňa, sladovňa, tehelňa, Turkyňa, Grékyňa; marhuľa, rata, roľa,
vôľa, vrtuľa, Iľa, Cifruľa; knižnica, lodenica, družica, náušnica, smernica,
škorica, Marica, Katica, Boca, Bystrica, Bytčica; medza, hrádza, bryndza, sadza,
Paludza, Prievidza, Zbudzą; papuča, baganča, hrča, Anča, Rača, Bytča; gundža,
Dobrudza; ríša, depeša, jelša, paša, Mariša, Libuša, Venuša, Beluša, Cifruša;
chyža, káluža, garniža, dieža, ryža, veža; aleja, galeja, onomatopoja, šija, Zoja,
Matija, Trója; pomnožné podstatné mená; napr.: kvasnice, nohavice, nožnice, Bánovce,
Hromnice, Košice, Teplice, Turice, Vianoce, zvlače, Krkonoše, lyže, kliešte,
gate, Hoste, kiahne, husle, jasle, kachle, Sekule, pomyje, podvoje, Pompeje.
Pri vzore ulica sú početné najmä podstatné mená odvodené príponami
-ňa, -ovňa, -yňa, -ica, takže ide o skupinu ženských podstatných mien, ktorá
sa ustavične dopĺňa a obohacuje o nové lexikálne jednotky.
Takto sa skloňujú aj prevzaté podstatné mená zakončené na -ia, -ya; napr.:
akcia, abdikácia, funkcia, revolúcia, diplomacia, demokracia, Andalúzia, Florencia,
Mária, Grácia, Adria, harpya, Líbya; pomnožné podstatné mená alkálié,
financie, fosílie, litánie, ovácie, reálie, textílie, orgie, represálie.
Zo slov s obojakou spoluhláskou na konci kmeňa sa podľa vzoru ulica skloňujú
podstatné mená rozopra, konopa;, obyč. v pi. konope), večera a pomnožné
podstatné mená Hybe a dvere.
* -'
Do vzoru ulica patria aj cudzie slová ako Bologna, Campagna, pretože vo
výslovnosti sú tu mäkké spoluhlásky pred príponou -o (vysl. boloňa, hampaňa):
G. sg. z Bologne, L. sg. v Bologni, v Campagni a pod. (Ale nie Tosco a pod. —
vysl. toska.)
V G. pi. sú tvary: 1. s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením ostatnej
kmeňovej slabiky (pokiaľ nie je dlhá) alebo s nulovou pádovou príponou
a s vkladnou samohláskou, 2. s pádovou príponou -í.
1. V tvaroch s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením ostatnej kmeňovej
slabiky sa samohlásky o, i(y), u, e, o & slabičná spoluhláska r predlžujú na
4 í(ý), ú, ŕ, ie, Ô (samohláska a po mäkkej spoluhláske na dvojhlásku ia).
Takýto G. pi. majú tieto slová s jednou spoluhláskou na konci kmeňa:
a) slová s príponou -ica a neodvodené zakončené na -ca (okrem liace);
napr.: borovica — borovíc, bridlica — bridlíc, brusnica, obežnica, drevenica,
dlaždica, častica, čapica, sesternica, skica, trávnica, trubica, zrenica, žnica, onuca,
pláca, práca, svieca; pomnožné nohavice, sypanice;
b) zo slov zakončených na -ča slová papuča — papúč, priča — príč, hrča —
kŕč; slovo kŕča má aj tvar krčí;
c) zo slov zakončených na -ľa všetky slová na -uľa; napr.: bobuľa — bobúľ,
ceduła, cibuľa, brehuľa, fazuľa, vrtuľa, Sekule; ďalej chvíľa, míľa, košeľa, mrľa,
105