Slovenská akadémia vied - SAV

vajú osobu, vec, vlastnosť, okolnosť, iba na ňu ukazujú, alebo ju pripomínajú. Namiesto
mena možno voľne použiť len iné meno — jeho lexikálne synonymum (napr. oblok miesto
okno, svieži miesto čerstvý). Zámená sú ukazovacie a odkazovaoie slová, t. j. používajú sa
najmä v priamom rečovom styku hovoriaceho s prijímateľom alebo len vtedy, ked sa
osoba, vec, vlastnosť v blízkom kontexte pomenúva jej konkrétnym menom. Bez opretia
o situáciu alebo o kontext ostávajú zámená nekonkretizované; vtedy má výpoved neurčitý
charakter. S menami sa dajú najvoľnejšie zamieňať ukazovacie zámená. Vôbec
sa nedajú zamieňať napr. opytovacie, osobné, zvratné a privlastňovacie zámená. Stará
definícia mohla zvádzať k náhľadu, že každé zámeno sa dá nahradiť plným názvom.
V gramaticky usporiadanej reči však na mieste zámena nemôže stáť ním „zastupované"
meno. Opakovanie slov — pomenovaní tam, kde sa majú použiť zámená, pôsobí dojmom
nevyspelej alebo neusporiadanej reči.
2. Staršie definície nezaraďovali k zámenám číselné zámená so všeobecným významom,
ani príslovkové zámená, hoci vzťah medzi konkrétnym pomenovaním počtu alebo okolnosti
a príslušným zámenom je taký istý ako pri substantívnych a adjektívnych zámenách.
8. Kým substancia, kvalita, kvantita, okolnosť sa často označujú zámenami, zatiaľ
dej sa naznačuje zámenom len ojedinelé, a to alebo zámenami tento, toto, oné, onô alebo
slovesnými zámenami ondiat, onačit, tento vat. Všetky slovesné zámená sú štylisticky
príznakové a stoja na okraji spisovného jazyka. Pórov, úryvok:
Jano: Ná onô .. . toto — odondiali ho.
Viktória: Čo habkáš, kde je?
Jano: Do mesta ho predondiali...
Viktória: On sa opovážil bez môjho rozkazu?
Jano: Voláko písmo že musí podondiat. (STODOLA)
Zámená podporujú skĺbenosť a úspornosť reči. Umožňujú i v dlhšom prejave o tej
istej veci vyhnúť sa opakovaniu toho istého slova.
Sú to zväčša krátke (jednoslabičné a dvojslabičné) slová. Kedže majú všeobecný
význam, je ich v pomere k menám veľmi málo. Ich počet je v jazyku konečný a mení sa
oveľa pomalšie ako počet plnovýznamových slovných druhov. Zámená sa však používajú
oveľa častejšie ako jednotlivé slová z plnovýznamových slovných druhov.
Rozdelenie zámen
Zámená rozdeľujeme jednak podľa vecného významu (funkcie), jednak podľa
gramatických vlastností.
A. Podľa vecného významu sa zámená rozdeľujú na šesť druhov.
1. Osobné zámená:
a) základné: ja, my (1. osoba), ty, vy (2. osoba), on, ona, ono, oni, ony
(3. osoba);
b) privlastňovacie: môj, náš, tvoj, váš, jeho, jej, ich.
2. Zvratné zámená:
a) základné: seba/sa;
b) privlastňovacie: svoj.
234