Slovenská akadémia vied - SAV

ozlišujúcim, teda vlastným názvom len v úzkom kruhu predmetov. V širšom
rozsahu nerozlišuje dostatočne. Toto rozlíšenie však nie je potrebné, lebo
v danom okruhu predmetov sa nedáva dvom susedným alebo blízkym predmetom
to isté vlastné meno. Ak k tomu dôjde, je potrebné ďalšie rozlíšenie
prívlastkom: Vyšný Kubín — Dolný Kubín. Pre osoby je ďalším rozlíšením
priezvisko: Ján Komár — Ján Kvočala. Pri rovnakých priezviskách je ďalším
rozlišujúcim názvom osobné meno: Ján Huraj — Jozef Huraj. Pri rovnakých
obidvoch menách v tej istej rodine sa používa rozlišovací prívlastok starší
a mladší: Ján Huraj st. — Ján Huraj ml.
Keď sa vlastné meno použije v pluráli, ide o zastretie propriálnej funkcie:
dvaja Jánovia, dve Anny, dvaja D t
ubčekovia, dva Kriváne (podrobnosti k tomu
pórov, v kapitole o číselných tvaroch podstatných mien).
Pre vlastné meno je teda charakteristické obmedzenie na jeden číselný tvar
(spravidla sg.) a vylúčenie toho istého názvu pre dve susedné alebo blízke veci.
Všeobecné a vlastné podstatné mená sú otvorené skupiny substantiv.
Hromadné podstatné mená (kolektíva)
Sú to zhrňujúce pomenovania osôb, zvierat a vecí, názvy skupín chápaných
ako jeden celok: obyvateľstvo, osadenstvo, robotníctvo; včelstvo, vtáctvo, zverina;
horstvo, vodstvo, školstvo, kamenie, lístie. Pre svoj význam typické kolektíva
vylučujú plurál: majú len tvar singuláru (pórov, k tomu kapitolu o číselných
tvaroch podstatných mien). Sú onomatologicky združené s plurálom rovnoznačných
nehromadných podstatných mien: vojsko — vojaci, školstvo — školy.
To isté hromadné substantivum môže pomenúvať rozlične veľké skupiny osôb,
zvierat a vecí: obyvateľstvo Košíc, obyvateľstvo našich miest, obyvateľstvo zemegule.
Látkové podstatné mená a pravé abstrakta
Majú podobný význam ako kolektíva, ale na rozdiel od nich označujú
súvislé množstvo: voda, piesok, múka; strach, statočnosť, hudba. Chýba im
spojitosť s pi. nelátkových substantiv, môžu však mať singulatívny význam
s protikladom sg. a pi.: jedno železo — dve železá. Protiklad medzi nelátkovými
a látkovými substantívami nie je absolútny (pórov, spojenia dom z kameňa,
lipový kvet; podrobne o tom pozri príslušnú stať v kapitole Číselné tvary podstatných
mien).
Skupinové a pomnožné podstatné mená (pluráliá tantum)
V opačnom pomere spájajú v svojom význame prvok jednosti a mnohosti
skupinové podstatné mená. Sú to pomenovania predmetov, ktoré sa vyskytujú
v skupinách (vo viazaných množstvách). Mnohosť vyjadrená plurálom má vo
66