Slovenská akadémia vied - SAV

vo vetnom základe. Na odstránenie tejto neúplnosti, a teda na odstránenie rozporu medzi
jednočlennou vetnou konštrukciou a osobným slovesom vo vetnom základe utvoril sa
neosobný tvar osobného slovesa. Zvratný tvar typu ide sa je totiž v systéme tvarov
slovanského slovesa pomerne velmi mladý.
Predmetové a bezpredmetové slovesá
Druhou časťou intenčného vzťahu je zásahový vzťah. Zásahový vzťah
súvisí s významom slovesa a jednoznačne zo slovesa vychádza, ale vyjadruje
sa formálne na pomenovaní zasiahnutej veci, a nie na slovese. Tento vzťah je
najčastejšie vyjadrený jediným tvarom pomenovania zasiahnutej veci, no nie
sú zriedkavé ani prípady, že sa ten istý zásahový vzťah vyjadruje rozličnými
tvarmi zasiahnutej veci.Tak oproti jedinečnému vyjadreniu vzťahu, ako napr.:
kopať niečo, prekážať niekomu, obchodovať s niečím, usilovať sa o niečo ..., máme
variácie vo vyjadrení vzťahu, ako napr.: volať niekoho i na niekoho, zabudnúť
niečo i na niečo, krútiť niečo i niečím, zúčastniť sa niečoho i na niečom, dbať na
niečo i o niečo, počuť niečo aj infinitiv, učiť sa niečo i niečomu i infinitiv ... Pretože
tvar závislého člena syntagmy je daný intenciou nadradeného člena, zásahový
vzťah je vyjadrený väzbou čiže rekciou. Väzba čiže rekcia je vyjadrením
silnej formálnej závislosti pomenovania zasiahnutej veci od nadradeného deja.
A. Podľa vyjadrenia zásahového vzťahu sa všetky slovesá rozdeľujú na
predmetové a bezpredmetové. Slovesá sa pritom hodnotia v základnej podobe.
Predmetové čiže objektové slovesá sú tie, ktorých dej zasahuje explioitne
pomenovanú vec, ležiacu mimo činiteľa a mimo samého deja. Predmetové
slovesá majú väzbu čiže rekciu. Všetky ostatné slovesá sú bezpredmetové. Sú to
teda slovesá, ktorých dej zasahuje implicitne pomenovanú vec, ležiacu alebo
v činiteľovi, alebo v samom deji. Predmetové slovesá sú teda najmä slovesá
intenčného typu A -> D -*• P, resp. A -> D -*• P x
-*• P 2
, napr.: prednášať báseň,
učiť deti slušnosti ... No patria sem aj slovesá typu A-*- D P1
-*- P 2
, napr.:
zasklievat obloky, odmeniť žiakov ... Ďalej patria sem aj slovesá typu D A
•-> P,
napr.: smädiť niekoho, odľahnút niekomu ... Medzi predmetovými slovesami
máme teda aj osobné slovesá (napr.: starať sa o niečo, pomáhat niekomu)^ aj
neosobné slovesá (napr.: ísť o niečo, šupieť niekomu, smädiť niekoho).
Objektové slovesá sa najčastejšie používajú s vysloveným predmetom. Tu
ide o pomenovanie jedinečnej veci majúcej pri slovese úlohu gramatického
objektu, napr.: stavať dom, študovať chémiu, starať sa o dieťa ... Objektové
slovesá možno používať aj so všeobecným predmetom, ktorý nie je osobitne
pomenovaný, ale sa vyrozumieva zo situácie. Pretože sa v tomto prípade gramatický
objekt nepomenúva, zvyčajne sa hovorí o zmene predmetového
slovesa na bezpredmetové: brat učí (na priemyselnej škole), sestra šije (v módnom
salóne), sused kosí, pes hryzie ... V týchto prípadoch často nastáva posun
407