Slovenská akadémia vied - SAV

Zámeno onen
Na priame ukazovanie sa používa zriedka, zväčša už iba odkazuje.
a) Odkazuje na osobu, zviera, vec miestne alebo časovo najviac vzdialenú,
dávnejšie spomínanú.
Známosť onej žlebskej rodiny sa im teraz odplatila ešte raz. (GABAJ) -— Minulosť visela
nad nimi ako nepreniknuteľná záclona. Nech začali o hocičom, vždy cítili a videli onú
záclonu, (HORáK)
b) Odkazuje na niečo všeobecne známe (z histórie, z literatúry, z tradície)
alebo za známe pokladané; v spojení s príslušným konkrétnym pomenovaním
utvára okrídlené výrazy.
Už si nemôže vykračovať za husičkami ako onen šťastný kráľ. (P. KRáľ) — Kálnay
nezdržal sa narážok, ktorých sa tak bojí Hamlet v onú osudnú noc, v ktorej hovoril
s duchom svojho otca. (VAJANSKý) — Nám väčšina našej poézie neprešla do krvi a netvorí
v nás onú atmosféru, bez ktorej nikto dnes — a práve dnes — nemôže byť skutočným
kultúrnym človekom, (A. MATUšKA)
V dvojiciach ten — onen, tamten — onen zámeno onen odkazuje na vec
vzdialenejšiu alebo v poradí druhú.
Môj náhrdelník sa nezdal ani tým, ani oným. (BEDNář) — Ubolený ľud vzdychal či pod
tou, či onou vládou, (RYSUľA)
Spojenia ten-onen. ten i onen, ten alebo onen ... priberajú význam „všetci,
každý".
On sa tisol všade, chodil k tým i k oným, a preto upadol do podozrenia, že je špión.
(VAJANSKý) — Chlapci sa zobzerajú, uškrnú jeden na druhého, a fuk! — sú pod lavicou
i ten, i onen. (RáZUS)
Zámená oný, oná, oné a hovorové onô.
Nahrádzajú konkrétne pomenovanie, a to:
a) keď si podávateľ nevie spomenúť príslušný názov osoby, zvieraťa, veci,
vlastnosti, okolnosti i deja (keď spisovateľ napodobňuje neobratného podávateľa):
Nuž ale čímže to budeš? — Nuž tým oným, bodaj že ťa, keď mi nepríde na um. Aha,
tým notárom, (STODOLA) — Keď je človek celý onô. (KRáLIK) — Ľud vám je takým tajným
hádačom, ktorý v tom onom, akomsi, dačom tušenie skutočné čuje. (SLáDKOVIč)
b) keď sa podávateľ bojí priamo vysloviť o veci zo spoločenských ohľadov
a pod. (pri tabu):
Boli ste predsa oný, — povedala sekretárka a dobreže ma po vlasoch nežne nepohladkala,
— kritizovaný. Nie ? (KARVAš) — Ked tí naši spisovatelia. .. onô ... toto ... nič
nevedia, (JESENSKý) — Boli zlé jazyky, ktoré na Doru to i to hovorili, že vraj Adam sám
nevie, kde a ako ho požehnanie prenasleduje; že veru kým on je na čerstvom povetrí,
za ten čas Dora toto a onô .. . (KUKUčíN)
270