Slovenská akadémia vied - SAV

sa v spisovnej slovenčine neujal. — Aby ujst pohoršeniu a bolesti, utekal som už do hôr
k pastierom, do hlbokých dolín, k zverom a vtákom, aby som nepočul ani hvizdu železnice,
najmä v prví mesiace svetovej vojny, ked madarčina po slovenskom kraji už zúrila. —
Spojenia typu aby ujst pohoršeniu (aby ovlažit pery, aby čas ukrátil, aby vidieť niečo z okolia,
aby sa vraj osviežiť, aby cestu skrátil, aby viac vedieť) stoja u Tajovského namiesto
tvarov kondicionálu v spojeniach: aby som ušiel pohoršeniu atd.; vzťah deja k príslušnej
osobe udáva sloveso hlavnej vety.
2. Z diela Tajovského zaznamenávame príbuzný prípad kondicionálu s účelovým
významom, v ktorom sa vynecháva určitý tvar modálneho slovesa: Skoro celý mesiac
som sa v nedeľu — dalej po úradných hodinách v týždni — motal po susedných dedinách,
kde by najat príhodný kvartiel. Vedľajšiu vetu možno doplniť takto: .. ., kde by som bol
mohol najat príhodný kvartiel a jej význam chápeme tak, akoby mala podobu . . ., aby
som tam mohol najat príhodný kva/rtieľ.
2. Vo vedľajšej vete predmetovej (a)) a podmetovej (b)) so žiadacím významom.
a) No vlak už ide sa pohnúť; konduktor kričí ostrým hlasom, aby sa vysadlo, (TIMBAVA)
— Zápotočný popýtal Magdaléninu matku, aby ma poslala von, že sa má s nimi o čomsi
dôležitom porozprávať, (FIGULI) — Práve dnes im záleží, aby pobudol dlhšie s nimi.
(šVANTNEB) — Slúžka, přivyknutá na taký hlas panej, nezarazila sa, povedala pani advokátovej
„ruky bozkávam" a šepkala panej, žeby sa páčilo do veľkej izby, že poštár doniesol
telegram, treba podpísať, (TAJOVSKý) — Ale to vám povedám, že len na krátky čas
vám ju prepúšťam, o tri dni aby zase tu bola! (DOBšINSKý, POVESTI)
b) Neprišlo jej na um, aby sa vzpierala, (KUKUčíN) — „Len to chybí, aby ste dvojaké
jedlá vyvárali," odvetí on. (TIMBAVA) — Ešte sa nestalo, aby mu boli dali za pravdu, (úzus)
1. Veľká väčšina prípadov, v ktorých vedľajšia veta s kondicinálom vyjadruje predmet
hlavnej vety, sú nepriame rozkazy. Môžu vystupovať aj ako nezávislé zvolacie vety
s časticou aby: Aby si ta nešiel! Aby ste to dobre vybavili! Tento upozorňovací variant
výzvy máva neraz vyšší stupeň nástojčivosti ako priamy rozkaz: Mikidm^e kone si vezmi
sám; nie aby si ich gveril heno Ondrovi. . . (HEčKO)
2. Protipólom nepriameho rozkazu je nepriame dovolenie. Vyjadruje sa spojením
častice nech s indikatívom. Veta typu Nech by (si) spieval vyjadruje, že autor reči vyslovuje
dovolenie príslušného deja. častica aby naznačuje želanie, naproti tomu častica nech
naznačuje dovolenie. Keby bol na poriadku, nech by sa pre mňa ženil! (úzus)—Kondicionál
minulý s časticou aby sa môže uplatniť len v preklínacom type Aby vás čert vzal! aj Aby
vás bol čert vzal! Naproti tomu vety s časticou nech môžu mať minulý kondicionál bez obmedzenia.
Napr. Nech by bol staval/Nech by si. bol krk vyknUil.
3. Vo vedľajšej vete príslovkovej spôsobovej (mierovej), prívlastkovej
a doplnkovej.
Príšlovkové určenie spôsobu (veľmi často miery) deja hlavnej vety a prívlastok
niektorého Člena hlavnej vety sa vyjadruje účinkom.
Ktorýže chlap z dediny sa dá tak uniesť citom, aby svoje dieťa bral niekoľkokrát cez deň
do rúk a bozkával ho po celom ružovom tielku, aby svoje malé dievčatko varoval, uspával,
aby mu bol trpezlivým druhom pri všetkých hrách? (šVANTNEB) — Každú chvíľu môže
prísť rozkaz, aby odviezol svoje mužstvo na front, (šVANTNEB) — Ešte som ja toho
nevidela, že by nebol fajčil, (úzus)
544