Slovenská akadémia vied - SAV

strnisko — strnísk, pastvisko — pastvísk, ihrisko — ihrísk, letisko — letísk,
stredisko — stredísk; 2. pri slove slnko — sínk (s morfematickým švíkom v spoluhlásku
vej skupine).
Posledná kmeňová slabika sa nepredlžuje (ostáva krátka): a) po predchádzajúcej
dlhej slabike, napr. zámeno — zámen, písmeno — písmen, liečivo —
liečiv, nácesto — nácest, priezvisko — priezvisk, riečisko — rieSisk; b) pri substantíve
vojsko — vojsk; c) keď sa kmeň končí na -ov; napr.: slovo — slov,
olovo — olov; d) v prevzatých, ešte nie celkom zdomácněných slovách s kmeňovým
e, o. Takto sa tvorí G. pi. predovšetkým pri niektorých podstatných
menách na -eto, -eton, -oto, -ko, napr.: dueto — duet, kvarteto — kvartet, kvinteto
— kvintet, sexteto — sextet, noneto — nonet, epiteton — epitet, asyndeton —
asyndet, oxymoron — oxymor, barytonem — baryton, geto — get, kimono —
kimon, prolegomena — prolegomen, bolero — boler, eso — es, perfektum — perfekt,
análekta — análekt, regesta — regest, gesto — gest, porto — port, korzo — korz,
torzo — torz, konto — kont, percento — percent, scherzo — scherz, tempo — temp.
S nulovou pádovou príponou a s vkladnou hláskou sa G. pi. tvorí pri slováoh,
v ktorých spoluhlásková skupina na konci kmeňa pozostáva zo spojenia akejkoľvek
spoluhlásky so zvučnou spoluhláskou alebo ide o zdrobneniny na -ko.
Sú to tieto prípady: a) slová so zvučnou spoluhláskou na konci kmeňa; napr.:
steblo — stebiel, bedro — bedier, bahno — bahien, clo — ciel, bradlá — bradiel,
ďasno — ďasien, bydlo — bydiel, jadro — jadier, rebro — rebier, pravidlo —
pravidiel, mydlo — mydiel, jedlo — jedál, puzdro — puzdier, pižmo — pižiem,
krosna — krosien, zlo — ziel, jarmo — jariem, lekno — lekien, sklo — skiel,
peklo — pekiel, mračno — mračien, radlo — radíel, neutrum — neutier; b) slová
zakončené na -stvo, -ctvo; napr.: nebezpečenstvo — nebezpečenstiev, písomníctvo —
písomníctiev, svedectvo — svedectiev, povereníctvo — povereníctiev; c) 'zdrobneniny
s príponami -ko, -íčko, -éčko, -oSko; napr.: Sielko — čielok, rebierko —
rebierok, ojko — ojok, teliesko — teliesok, vlákenko — vlákeniek, zvieratko —
zvieratiek, slovíčko — slovíčok, vajíčko — vajíčok, okienečko — okienečiek,
miestečko — miestečiek, mestečko — mestečiek, hniezdočko — hniezdočiek.
V G. pi., ktorý sa tvorí s nulovou pádovou príponou a s vkladnými samohláskami,
sú vkladné hlásky ie, o, e, zriedkavejšie aj á.
Dvojhláska ie sa vkladá v neslabičných kmeňoch alebo po predchádzajúcej
krátkej slabike vo viacslabičných kmeňoch (ale nie po spoluhláske j); napr.:
sklo — skiel, dno — dien, zlo — ziel, mydlo — mydiel, nebezpečenstvo — nebezpečenstiev,
mestečko — mestečiek. Slová zakončené na -stvo, -ctvo majú tvary
s vkladným ie aj po predchádzajúcej dlhej slabike; napr.: hospodárstvo —
hospodárstiev, krajčírstvo — krajčírstiev, údenárstvo — údenárstiev, nožiarstvo —
nožiarstiev.
Samohláska o sa vkladá po predchádzajúcej dlhej slabike alebo po spolu-
116