Slovenská akadémia vied - SAV

2. Predložky prostred, naprostred vyjadrujú aj smer „do prostriedka".
Teológ odvesloval od brehu a letel rýchle naprostred rybníka,
(TIMBAVA)
3. Predložky prostred, vprostřed, uprostred vyjadrujú i čas „v strede nejakého
časového úseku alebo činnosti".
Prostred roboty vysoká horúčka zvalila ju do postele, (ZVáN) — Drak ich prekvapil
uprostred noci, ked prekutavali jeho dom. (CHROBáK)
strany, strán, straniva
Sú to archaické a knižné predložky. Prvé dve vzniku asimiláciou predložky z
& zrastením předložkových pádov „z strany, z strán" (= zo strany). Viažu sa
s G. Vyjadrujú:
1. smer a miesto „bokom, po bokoch":
Háčkov leží strán cesty,
2. zreteľ „ohľadom":
(KUKUčíN)
Co by sme ale i teraz pri spravodlivých našich žiadostiach strany škôl a iných záležitostí
nemali, nechže si nikto nemyslí, že nás už má, že je po živote našom. (u. šTUB)
Zastaraná predložka straniva vyjadruje zreteľ „ohľadom". Dnes sa dá využiť
iba v umeleokom štýle na charakterizáciu osôb a prostredia.
Porobil ešte niektoré poriadky straniva pozostalosti, (VANSOVá) — Ešte spomeniem, žo
straniva raňajok sme sa ukrutne sklamali, (HBUšOVSKý)
stred
Predložka stred sa spája s G. Vyjadruje:
1. miesto alebo smer „naprostred":
Neskoršie, ked začnú padať mrazy, bude oheň horieť stred koliby, (HORáK)
2. čas — bod vprostřed časového úseku:
A tak sa stred leta toho roku musel odlúčiť od svojich prvých pokusov v údolí čierneho
Hrona i na Beňuši. (HOBáK)
vnútri
Viaže sa s G. Vyjadruje to, čo predložka v v základnom význame:
Existencia elektrickej dvoj vrstvy na povrchu kovu značí, že v zhode s pozorovaním
priemerná hodnota elektrického potenciálu vnútri kovu je iná . .. (ILKOVIč)
voči
Používa sa s D. v zreteľovom význame:
Budme nezmieriteľní a nemilosrdní voči každému, kto podrýva bojovú pripravenosť
národa, (LETZ) — Sváko Ondruš sa nepokno správa voči nám. (PIGULI) — Všetka žalost
za Tonkom sa v nej premenila na nenávisť voči Julke. (LAZABOVá)