Slovenská akadémia vied - SAV

2. V presných výpočtoch niečoho v protiklade k inému číslu (počtu) vecí;
Slamy poriadnu viazanicu ... švábky do dvoch opálok . . . kyslej kapusty za hlboký
tanier... jednu cibuľu ako päsť . . . (HEčKO) — „Pán predseda," zahlásil Pavo od Múčiny,
„nastúpila ľudová milícia: jeden veliteľ, osem chlapov a jeden bubeník." (HEčKO)
3. V údajoch ceny, a to vtedy, ked ide o jednu menovú jednotku alebo
jednu menovú jednotku spolu s istým počtom nižších menových jednotiek,
zvyčajne pri dôraze;
Tí mlčky [šli], ona za nimi vyhriata pod sladkou ťarchou, kufrom, plátenným síce, ale
zafarbeným na maďarské farby za jeden zlatý osemdesiat grajciarov, (TAJOVSKý)
4. Na začiatku číselného radu, pri počítaní;
Jeden, dva ... tri .. . päť .. . osem — ráta Adamčík a chmúri sa, odpľúva. (MOEIC) —
Odkedy tetke Veroně začala miznúť hydina, i desať ráz cez deň sa presviedčala rátaním,
či z drobizgu niečo nechýba. Hneď začala: „Jeden, dva, tri, štyri . .." (FIGULI)
V takomto postavení sa v hovorovej reči používa i tvar ženského rodu jedna: jedna,
dve, tri, štyri atd., alebo namiesto základnej číslovky jeden/jedna násobná číslovka raz:
raz, dva, tri, štyri atď.
5. Pri zdôraznení, keď číslovka jeden má význam „jediný";
Jeden krk mám, aj ten dám, — povedala žena. (JESENSKý) — Štyri hlasy nestačia, ešte
aspoň jeden, (HEčKO) — O takých ľuďoch sa vravieva, že hodili všatko na jednu kartu:
alebo, alebo, (PLáVKA) — Sotva kto z nich poznal čo by len jeden spis Karola Marxa
alebo Friedricha Engelsa, (GOSIOBOVSKý)
6. Ked sa jedna vec vyníma z väčšieho celku alebo sa stavia do protikladu
s väčším počtom vecí;
Ja mám jednu dievku a dvoch synov, ale by nedbala, čo by som mala dve dievky
a jedného syna. (TIMBAVA) — Gazdiná mu tu právala košeľu, jednu z troch košieľ, (TA­
TARKA)
7. Keď sa istý počet rozdelí na dve alebo viac častí — proti radovým číslovkám
druhý, tretí atď.;
Bratia Dohazovci, to boli tí dvaja obri, mali tučné červené tváre, jeden s ryšavými fúzikmi,
druhý bez, obidvaja rozložití, hranatí, (MINáč) — Jedna cesta hore, druhá dolu.
(KUKUčíN)
8. Vo význame „spoločný", „neoddělený", „nerozdelený";
Všetko sa mu vidí, že gazdujú na jednu ruku. (KUKUčíN) — Po štyridsať duší bývalo tu
pospolu na jednom chlebe, na jednej kuchyni, (TIMBAVA) — Vždy spolu chodili, lebo mali
jednu cestu, (MOEIC)
9. Keď sa vyjadruje vzájomnosť v kolektíve a v usporiadaní vecí—v protiklade
k radovej číslovke druhý;
Chlapci pozreli jeden na druhého a usmiali sa. (HOBáK) — Tu sa dá len spolu, nie jednému:
my sme tu jeden bez druhého nuly! (HEčKO)
10. Namiesto substantiva, ktoré sa vyrozumieva zo súvislosti;
319