Slovenská akadémia vied - SAV

titatívne ohraničenie predmetu alebo látky (vrece, kôš, hrniec, pohár, náprstok
atď.), a so substantívami vyjadrujúcimi presnýpočet kusov: tucet, kopa. Vtom sa
odlišujú od zmeravených zlomkových výrazov pol a štvrť. Častá býva aj väzba
s předložkovým genitívom (polovica z jablk).
Polovicu starosti zložil žene na plecia, (KUKUčíN) — Vec podľa Ivanovej voličky riešila
sa tak, že polovicu z jahôd zjeme my dvaja a druhú polovicu necháme Elenke a otcovi.
(šOLTESOVá) — Stiahne [matka] knôt, ktorý sa v lampe rozhorel do polovice cylindra.
(HEčKO) — Taká chyža, toľký grunt, a ešte ak tak spravia, že cudzí nezvedia, a bude
prepísaná i Jankova polovička, (TAJOVSKý) — Cestu, ktorá im ráno trvala aspoň dve
hodiny, prebehol teraz sotva za polovičku toho času. (PLáVKA) — Väčšia časť Dolnokončanov
nepozná šestnástky, ani osminy — ráta svoje zeme len na štvrtky, (HEčKO)
Zlomkové podstatné mená polovica/polovička v bežnej reči veľa ráz neoznačujú
dve matematicky rovnaké časti, lež jednoducho dve časti. V takýchto
prípadoch sa nerovnosť častí vyjadruje spojeniami väčšia polovica (poloviSka),
dobrá polovica (polovička), lepšia polovička, menšia polovica (polovička), slabšia,
polovička.
K nej prichádza dobrá polovica dediny, (MINáč) — Tak sa im podarilo opanovat,
väčšiu polovicu rovne za Hlbokým potokom, (HEčKO)
Príklady na používanie ostatných zlomkových čísloviek s
povahou substantiva:
morfologickou
Teda viac ako tretina robotníkov zarobila týždenne menej ako 10 korún, (GOSIOROV-
SKÝ) — Sadni si potom ku stolu, nikomu nič nepovedz, ale odjedz tak asi tretinu z tej
polievky, odpi asi tretinu z toho vína. (DOBšINSKý, POVESTI) — Odmena bola už z mesiac
rozdelená — polovicu zhrabol bývalý inžinier, štvrtinu vedúci na lesnej správe a po
osmine kvaplo jemu s hlavným skladníkom, (HEčKO) — Vlani obrobili ani nie štvrtina
veľkostatku, (MINáč) — Nemcov mohla ostať nejaká pätina, (šKULTéTY) — Bol spokojný
ako na začiatku vyučovania, ako pri svojich deťoch v tých dobrých dňoch, ked nechýbala
z nich ani desatina, (MINáč)
Namiesto zlomkových čísloviek v textoch zo staršieho obdobia spisovnej
slovenčiny — a podnes v ľudovej reči stojí výraz skladajúci sa z podstatného
mena čiastka/časť a z príslušnej s ním kongruentnej radovej číslovky, napr.
tretia, siedma, ôsma ... tisíca čiastka:
. Ale nech by mu druhý len tisícu čiastku toho na hlave, žalúdku, zdraví, hooi nevinne,
ublížil, dá ho na kriminál, (TAJOVSKý) — Je to kúsok Vlčindola, ani nie jeho desiata časť.
(HEčKO)
Neurčité základné Číslovky
Neurčité základné číslovky vyjadrujú neurčitý, nepresný počet (množstvo)
vecí, a to na základe odhadu a subjektívneho hodnotenia. Nemožno ich prepísať
číslicami. Sú to jednak primárne neurčité číslovky veľa/mnóho, moc,
málo/máličko, niekoľko — jednak sekundárne neurčité číslovky, a to pár/zopár;
kodne, dosť/nadostač, trochu/trocha, trošku, troška., troštíčku, troštíčka; k nim, sa
333