Slovenská akadémia vied - SAV

svojom číselnom význame aj prvok jednosti: vlasy, fúzy, sušienky, zápalky
(pórov, jedny zápalky, troje zápaliek), častejším pomenovacím tvarom pri
týchto podstatných menách je plurál. Majú však aj formu sg.
Popri nich sa osobitne vydieľajú pomnožné podstatné mená (pluráliá tantum).
Plurálovým tvarom sa tu pomenúva jeden predmet: hodinky, váhy,
brány. Singulárový tvar im chýba. Základný pomenovací tvar, plurál, môže
označovať tak jeden predmet, ako aj hocijaké množstvo predmetov: tieto
noviny, všetky noviny.
Historicky boli aj pomnožné podstatné mená názvami skupín osôb a vecí a len pomknutím
významu sa stali pomenovaním jedného predmetu (celku), v ktorého častiach možno
niekedy ešte i dnes vidieť pôvodmi skupinu vecí alebo osôb: kliešte, dvere, liace, Štitáre,
Sokolníky.
Celkove sa teda členia podstatné mená podľa rozličných významových,
onomatoiogických a gramatických príznakov v trojakom smere: na konkrétne
a abstraktné (primárne a sekundárne), nezávisle od toho na životné a neživotné
(životné ďalej na osobné a neosobné) a napokon na všeobecné a vlastné
podstatné mená. V rámci všeobecných podstatných mien sa ešte vydieľajú
osobitné skupiny hromadných a látkových podstatných mien (spolu s pravými
abstraktami) a ďalej skupinové a pomnožné podstatné mená. Pomnožné
i skupinové však presahujú i do vlastných mien.
Všetky tri členenia sa navzájom prekrývajú a utvárajú spolu takýto obraz:
Podstatné mená
1
konkrétne
chlap
dom
rok
abstraktné
všeobecné
životné
Jano Váh
vlast lé
Zahraj
m ňdved
j
osobné
neosobné
(zvieracie)
piesok
žiaľ
mužstvo
vtáctvo
hromadné
horstvo
látkové
pravé abstrakta
67