Slovenská akadémia vied - SAV

Skloňovanie cudzích podstatných mien
V slovenčine je výrazná tendencia podriaďovať cudzie slová, (všeobecné aj
vlastné) domácemu skloňovaciemu systému. Zväčša sa pritom vychádza
z výslovnosti cudzích slov. Podľa zakončenia a rodu zoraďujú sa jednotlivé
slová k niektorému zo skloňovacích vzorov.
Mnoho cudzích všeobecných i vlastných podstatných mien sa však neskloňuje.
Neskloňujú sa predovšetkým také slová, pri ktorých pomer zakončenia
a prirodzeného rodu nezodpovedá domácej skloňovacej sústave.
Z mien mužského rodu sú nesklonné slová ako atašé, kenguru, chargé d'affaires,
Ra (egyptský boh). Nesklonné sú aj české priezviská na ú, napr.: Martinů,
Janů, Pavlů, Venců, Petrů.
Z mien ženského rodu sú nesklonné: a) mená osôb ženského rodu zakončené
na spoluhlásku alebo na samohlásku i, y, o, e; napr.: miss, madam, missis, girl,
Manon, Rút, lady, Sapfo, Inge, Pak Den-aj; b) iné vlastné mená na -e; napr.:
Labe; c) hromadné slová zakončené na -y; napr.: džentry, jury; d) iné slová,
ako avenue.
Z mien stredného rodu sú nesklonné mená vecí a jednotlivých pojmov
zakončené na -i, -e, -é, -u, -ü, -ö; napr.: harakiri, alibi, dementi, finále, extempore,
kanoe, komuniké, negližé, matiné, defilé, resumé, renomé, dražé, soirée, plateau,
menu. Podobne sú nesklonné mená vecí na -a; napr.: aleluja (v Mozartovom
Aleluja), hosanna. Slovo báby, ktoré je stredného rodu (ako slovo dieťa), je
tiež nesklonné.
Nesklonné sú aj mnohé iné mená cudzích vzdialených miest; napr.: Nantes,
Marseille, Sydney, Hanoi, Waterloo, Oslo.
Niektoré z cudzích podstatných mien sa skloňujú čiastočne len v niektorom
páde alebo len v niektorých pádoch. Napr. slovo skóre má v hovorovom jazyku
tvar I. sg. skorom, slovo revue má tvary D., L. sg. revui, G. pi. revuí, D. pi.
revuám, L. pi. revuách, I. pi. revuami.
Ostatné mená cudzieho pôvodu sa skloňujú podľa jednotlivých vzorov.
Podstatné mená mužského rodu
V slovách latinského pôvodu na -us a gréckeho pôvodu na -os, -as, -es sa pri
skloňovaní koncové -us, -os, -as, -es odsúva. Ide o všeobecné podstatné mená
(pri neživotných najmä nehmotné) a vlastné mená (osobné a miestne mená);
napr,.: generalissimus — generalissima, brontosaurus — brontosaura, realizmus —
realizmu, impresionizmus — impresionizmu, rytmus — rytmu, rádius — rádia,
nónius — nónia, amoféles — anofela, hádes — kódu, Ovídius — Ovídia, Herodotos
— Herodota, Anaxagoras — Anaxagora, Sokrates — Sokrata, Rodos —r Rodu,
123