Slovenská akadémia vied - SAV

spolu; dať zbohom; držať čisto, dokopy, dohromady, dovedna, spolu; brať náľahko T
nadarmo, vážne, záporne; urobit zadosť; obrátiť navnivoč, naruby.
Dobre máš, chlapče, (CHROBáK) —V jednej baganči mal mokro a nohavicu na kolene
rozodratú. (TATABKA) — Máme akosi naponáhlo, poznamenal niekto z vojakov, (MINáč) —
Daii sme dohromady druhú žatevnú brigádu, (TLAč) — Zajeden deň mali pohromade malé
vojsko, (MINáč) — Vypil ho celkom zvoľna, dávajúc si načas, (OHBOBáK) — Predstieral,
že vec bsrie naľahko, (TATABKA)
Stavové příslovky čudo, div, pravda, škoda, zima, žiaľ sú pôvodn9 nominativy podstatných
mien. Od homonymných tvarov podstatných mien sa odlišujú najmä tým, že môžu
mať pri sebo vetný zápor (nečudo, nediv, nie div, neškoda, nezima,, nežiať), dalej že môžu
mať príslovkovú determináciu a že sloveso je pri nich v neosobnom tvare (je mi veľmizima,
bolo by ho veľmi škoda, nebolo mi ho ani trochu žiaľ, nebolo to ani trochu pravda).
Substantívnu konštrukcie so stavovým významom majú adjektívnu determináciu a kongruentne
sloveso: bola mi veľká zima, nebola by ho veľká škoda, žiaľ mi je (bol) pretažký.
Modálne příslovky
Tieto příslovky vyjadrujú možnosť, nevyhnutnosť deja, potrebu a vôľu.
vykonávať dej: možno, nemožno, ľzä (zastar. poet.), neľzä (zastar. poet.),
shbodno, neslobodno, voľno, nevoľno, hodno, nehodno, radno, neradno, nutno;
načim, treba, nadbe (náreč.), nadobno (zastąp.); božeuchovaj, nedajbože, chráňbože r
chráňbóh, chráhpane, božechráň, bóhchrán.
Potme nebolo možno rozoznať, či je nový alebo starý, (ONDBEJOV) —Hôr uzol neľzä
porozplotoť! (HVIEZDOSLAV) — Neslobodno ich držať v izbe. (ONDBEJOV) — Dolu dedinou sa
pustiť nie je veľmi radno, (LAZABOVá) — Tak mu treba, čo sa mi dáva do moci ? (KUKUčíN)
— A dotknúť sa jej božechráň! (LAZABOVá)—Nedajbože presvedčiť ich o potrebe výučby,
(ZáBOBSKý)
Prípady s vedľajšou vetou:
Pocestným načim, aby sa posilnili, (čAJAK) — Chráftbožo, aby to nás postihlo! (úzus)
— Nedajbože, aby sa to opakovalo ešte raz, lebo by som všetko rozdrvil, (FIGULI)
Modálny význam majú aj časové příslovky: je skoro na niečo(=eště netreba),
je včas, privčas na niečo (= ešte netreba), je neskoro na niečo (= už nemožno),
je načase (= treba) a příslovka je namieste (= treba).
Alo na to je toraz ošte privčas. (KABVAš) — Už je načaso.
(LAZABOVá)
Využívanie stupňov prísloviek
Pozitív prísloviek vyjadruje v svojej základnej platnosti vlastnosť deja bez
zreteľa na jej mieru. Je čo do stupňa vlastnosti bezpríznakový.
Bola som v kuchyni, dozerala [som" tam verne a svedomité, (KUKUčíN) — Uvodomil som
si rýchle a jasno, že som v Tarovej kolibe na Pálenici, (šVANTNER)
Komparatív je porovnávací stupeň. Vyjadruje vo svojom základnom význame
vyššiu mieni vlastnosti, než je vlastnosť, z ktorej sa pri porovnávaní
611