Slovenská akadémia vied - SAV

Ja som to, ja, — vraví mu rak. (CHROBáK)
V úlohe podmetu upotrebúva sa nominativ osobných zámen v obmedzenom
rozsahu. V nedôraznej reči sa zámenné podmety nepoužívajú, ak výrazné
osobné prípony určitých slovesných tvarov v prísudku dostatočne presne
označujú príslušnú osobu. Zámenné podmety sa používajú 1. v istých konštrukciách
alebo 2. zo štylistických príčin. '
1. Ako nevyhnutná časť konštrukcie býva osobné zámeno podmetom:
a) vo vetách, kde v prísudku nie sú vyjadrené predikačné kategórie (najmä
v eliptických vetách):
Kričím naň, ale on nič. (MORIO) — Ej, tu by si bola spala, keby nie ja. (DOBšINSKý,
POVESTI) — A odkedy vy tu? (KUKUčíN) — Ja hybaj do mlyna, ktorý bol hned za vodou,
(KUKUčíN) — Ja rmútiť? — zadivil sa Širický. (TIMRAVA)
b) keď osobné zámeno samo je nositeľom vetnej platnosti (celý prísudok je
elidovaný):
Ja, že je už celý rozmliaždený, (TAJOVSKý) — Ja, čo na srdci, to na jazyku, (KUKUčíN)
o) vo vetách, kde sa prísudkom vyjadruje totožnosť, alebo sa totožnosť
popiera:
öi je on ty? (RáZUS) — Že sú oni celkom iné tvory než sedliaci, (JEGé)
d) keď tvorí súčasť viacnásobného podmetu:
Ja i Chován prelazili sme veľmi ľahko,
(KUKUčíN)
e) keď má pri sebe prístavok, prívlastok alebo iné určenie:
- Ja, Magdaléna Žiaranská, som cigánka spod mosta a nehanbím sa za to. (STODOLA) —
Vy ženské sa vždy do všetkého lepšie chcete rozumieť. (JEGÉ) — Madlušovci sa zodvihli,
my traja sadli sme si do kúta. (CHROBáK) — Čakal podchvíľou, že sa zdakadiaľ vynorí on,
ktorý ju prenasleduje v myšlienkach dňom i nocou, (KUKUčíN)
2. Zo štylistických príčin sa zámeno ako podmet používa v úplných vetách:
a) na dôraz (ktorý býva naznačený aj slovosledom, opakovaním podmetov,
časticami aj, i, ani, iba, veru ...):
Zavezte si ho vy! (PLáVKA) — Ja že by som kradol, ja? (STODOLA) — Nuž nechže je
i on medzi nami chlapmi, (GABAJ) — Len si poslúchajte, ja veru nebudem, (HEčKO)
b) na citové zafarbenie vety:
Pošlem ja tá ešte s večerou! (HEčKO) — Zavadziam ja Vraniačke ? (TATARKA) — Dajme
my tomu pokoj! (KUKUčíN) — Počkajte, dám vám ja podpory! (TIMRAVA) — Hm, frajerôčka
úprimná, mňa ty neoklameš (šVANTNER)
Osobné privlastňovacie zámená
Osobné privlastňovacie zámená označujú privlastnenie jednotlivým
gramatickým osobám, a to v podmienkach dialógu. Sú to zámená môj, tvoj,
náš, váš, jeho, jej, ich.
244