Slovenská akadémia vied - SAV

Juj, toto už je do porazenia s týmto starým ohreblom. (čAJAK) — Povieme vám do
slovíčka, čo sme v svete vídali, (J. KBáB) — Každý rok do dvoch stovák odložím, (TIM­
BAVA)
5. Význam spôsobu je v spojeniach, ako hovořit do sveta (do vetra), šepkať do
ucha, smiať sa do očí, rúbať do živého, farbiť do zelenkastá, skrútit do klbka ...
Nuž či si ju na to bral, aby si ju o pol roka takto do očí znevažoval? (TAJOVSKý) —-
Slnce farbí vetvy do šedivá, (KBčMBBY)
6. Význam prostriedku a nástroja je v spojeniach, ako namočit šatku do
vody, zabalit do papiera, chytat do siete, zovrieť do klieští (do hrsti, do náručia) ...
Vyberal si obozretne obete, aby sa nechytil do slučky, (šVANTNEB) — Zakrútil všetko do
papiera, (LETZ)
7. V spojení so slovesami pohybu má význam účelu: ísť do roboty, poslať
niekoho do roboty, do školy, do fabriky, prijať do služby, volať do tanca. ...
Do roboty — to som už povedal, ale Zuzka bola i do spevu a do tanca tiež. (TAJOVSKý) - -
Ona má dvanásť opleciek vyšívaných iba na nodeľu, a do roboty, do smútku . . .? (TIM­
RAVA)
8. Zriedkavejší je význam zretela:
Čo ťa do môjho otca? (PODJAVOBINSKá) — Čože on má do nášho Ďurka, meno moje?
(TAJOVSKý)
9. častý je aj predmetový význam pri slovesách dať sa (pustiť sa) do činnosti,
nútiť niekoho do činnosti, zabłdat (dobiedzať) do niekoho, miešať sa do
činnosti, rozumieť sa do niečoho, zaľúbiť sa do niekoho (do niečoho), vžiť sa do
niečoho ...
Dakto aj zakľaje, dakto kopne do psa. (OHBOBáK) — Nikto sa do mňa nezošalel ako do
iných dievok, (PIGULI)
10. V spojení so sponovými slovesami v jednočlenných vetách má význam
stavu: byť niekomu do plaču, ostať do smiechu, bývať do tanca ...
Blenke je skutočne vždy do plaču, (JESENSKý)
Viaže sa s D.
1. Vyjadruje smer „do blízkosti niekoho alebo niečoho": pristúpiť k Hlarajovi,
blížiť sa k chlapom, nazrieť k niektorému pacientovi, prechádzať od výrobcu
k spotrebiteľovi, bežať k mamke, pritiahnuť sa k niekomu, podniesť pohár k ústam,
hodiť sa k nohám, brat sa ku dverám, zapolácať sa, k peci, pozdvihnúť oči k výšinám
...
Do rodnej dedinky ho tiahlo ako k materi, ktorá odpúšťa i tie najťažšie viny. (TA­
JOVSKý) — Dno rovné, trochu naklonené k dedine, (ONDBEJOV)
636