Slovenská akadémia vied - SAV

Nebude však ešte pol piatej, lebo by už boli rozsvietili pouličné lampy a ich svetlo by
preniklo cez žalúzie, (ZELINOVá) — Už sú husličky jeho. Nedal by ich nikomu. A nik mu
ich nevezme, (BABč) — Myšlienka, že si v bezpeke, bude ma plniť odvahou. Tvoja smrť
by ma zlomila a nebol by som schopný viacej boja. (ITGULI)
„Ty ma neľúbiš, neľúbiš ma, pusť ma, id odo mňa, nehodník! Ja nešťastná žena!
Mama, moja mama, keby ste vedeli ..." a plakala ako decko, ledva ju mohol Tonko
utíšiť . . . (TAJOVSKý) — Ba ja som si len tak v mojej jednoduchej hlave, že čo [by sa
stalo], keby som šla do tej banky a uprosila ich, aby počkali, (PIGULI)
f) Z kontextu alebo z odporovacej vety vychodí, že sa podmieňujúca okolnosť
neuskutočnila.
Čo sa dáte toľko vyčkávať? Už by sme dávno boli šli spať. (TIMBAVA) — Bol by som
došiel domov za vidna, ale na Drahom dreve zlomila sa mi klanica, (OHBOBáK) — Už
by bolo dielo dokončené, len ešte treba otvoriť malú truhličku v stene a vybrať zlatú
reťaz, (FIGULI) — „Vod by ja šiel, ani by nečakal, či ma zavolá, ale ..." A to ,ale' nemohol
dokončiť od ľútostí, (KUKUčíN)
g) V podmieňujúcej časti súvetia je prípustka.
Prípustka býva uvedená spojovacím výrazom * keby, a keby oj, čo by, aj
keby. — V podmienenej časti býva kondicionál alebo prezent dokonavého
slovesa, futúrum a imperatív. Prípustková veta sa niekedy len rozumie zo
súvislosti.
„/ keby som vás prosila, aby ste ešte zostali, odišli by ste?" (JéGé) — Protikandidáta
nebolo. A keby aj bol býval — vďačné Stodolišto bolo by si vyvolilo len jeho. (BEčKO) —
Ako ukázala sa jar, ba ošte sotva sneh zišiel, už čo by ste ho boli uviazali, nebol by doma
vydržal, (TAJOVSKý) — Ked budú traja, nebudú sa báť muzikanta, aj keby ich dobehol.
(BABč)
2. Kondicionál v prirovnaní.
V prirovnaní sa zvyčajne vyslovuje dojem, aký na autora prehovoru robí
vec a jej príznaky. Skutočnosť sa konfrontuje s tým, čo v predstavách pozorovateľa
vyvolala: reálne sa porovnáva s nereálnym, predstavovaným, fantastickým
a tak sa obrazne charakterizuje.
V prirovnaniach sa kondicionál uvádza výrazmi (len) akoby, ako keby,
štáby, ako čoby, ani čoby. Veľmi často je tu kondicionál v tvare tretej osoby
jednotného čísla alebo množného čísla.
Najviac prirovnaní je v umeleckom štýle, no hojne sa prirovnanie používa aj
v popularizujúcom odbornom štýle.
Dýchal som vôňou dozretých jahôd a mosadzou vybitá pišťalonka proľúbezne spievala,
akoby sa v medo bola od týždňa močila, (šVANTNER) — „čo si títo toraz pomyslia?"
bleslo mi hlavou. Ani čo by čítal v ich myšlionkach: Títo dvaja sa červonajú. Hľa, ako
sa majú radi. (JESENSKý) — V hrdle ma čosi škrtilo a páralo, sťaby som bol v tej chvíli
prehltol kostí z ryby. Jazyk sa mi vzpínal, akoby ma bol niekto nútil prezrieť plevy.
(JTGUDI) — Vravím: čušali smo, oproti naproti sebe lakťami o stôl. Akoby sme vartovali
mŕtveho, (OHBOBáK) — Povetrie sa zatriaslo, akoby sa oň vichry ruvali, hory zručali
539