Slovenská akadémia vied - SAV

JVytyčovacie častice rozdeľujeme na tri skupiny:
a) vysvetľovacie, b) hodnotiace a c) zdôrazňovacie.
a) Vysvetľovacie častice sú: ako, aspoň, beztak, beztoho, dokopy, ešte (variant
ešteže), fakticky, ináč, jednako (variant jednak), jednoducho, konečne, koniec
koncov (variant koniec koncom), len (i hodnotiaca a zdôrazňovacia), menovite,
nadovšetko, nadto, napokon, napríklad, naveľa, navyše, ostatne, podobne, pomaly,
popravde, potom, povedzme, predsa, prípadne, prosím, proste (variant prosto),
raz, reku, respektíve, skrátka, slovom, tak, takisto, takto, teda, totiž (variant
totižto), údajne, už, vcelku, vlastne, vôbec, vraj, zasa (varianty zas, zase).
Vysvetľovacie častice stoja blízko pripájacích a uvádzacích. Odlišujú sa
hlavne tým, že sú spravidla členské, kým uvádzacie častice sú najčastejšie
vetné. Vysvetľovacie častice pripájajú ku kontextu nový, rektifikovaný, aktuálny
výraz.
b) Hodnotiace častice sú: aby, akiste, ale, aleba, áno, asi (variant asiže),
asnáď (variant asnádze), aspoň (variant aspoňže), azda (variant azdaže), až, ba,
bezmála, bezpečne, bezpochyby, bisťu (variant bisťubóhu, bisťuie dade), blízo,
bohdá, bohvie, bóhzná, božechráň (varianty bohchráň, bohuchovaj, božeuchovaj,
chráňbok,- chráňbože, chráňpane), bohuprisám (varianty bohuotcuprisahám,
prisámbóhu), bohužiaľ (variant žiaľbohu), bojsa, celkom, čajsi, čerta, čida (varianty
čidali, čidaže), čo (variant čože), čoskoro, dačo, div, dobre, dočista, figu.
hádam, hej, hneď, hoci (variant hoc, hocaj), chválabohu, i, iste (varianty isto, doiMa,
dozaista, zaiste, istotne, isto-iste. podistým, isteže), jedno, ledva (varianty leda,
ledvaže, ledvou, ledvy), len, možno (variant možnože), môžbyt, namojdušu, namojpravdu,
namojveru, naopak, naozaj, nebodaj, nedajbože (variant nedajboh),
nech, neklamné, nepochybné, nepriam, nesporne, neúrekom, nevyhnutne, nič, nie,
ozaj (variant ozajže), paroma, pochopiteľne, pomerne, pravda (variant pravdaže),
pravdepodobne, prepytujem, priam (variant priamo), prirodzene, prosím, raz,
rozhodne, samozrejme, skoro, skutočne, snáď, sotva (variant sotvaže), správne,
nár. i poet. sťa, tak, takmer, tam, temer, trebárs, tuším, určite, už, vari, veď, veru
(varianty ver, vera, veruže, verabože, verubože), vlastne, vpravdě, vskutku, výlučne,
výshvne, z, zo, za, zrejme, že, žebože, žiaľ (varianty žiaľbohu, bohužiaľ).
Hodnotiace častice subjektívne hodnotia obsah aktualizovaného výrazu
alebo výpovede. Pritom určujú hlavne kladný alebo záporný vzťah hovoriaceho
k výpovedi. Obsah vecného významu týchto častíc stojí na osi áno — nie.
Y rade výrazov typu áno (akiste, asi, ba, bezpečne, bezpochyby, bohuprisám,
iste, naozaj, skutočne, samozrejme, rozhodne, veru, pravdaže, vpravdě, zrejme,
bezpochyby ...) je áno štylisticky najneutrálnejšie, najintelektuálnejšie hodnotenie.
Podobne v rade výrazov typu nie (oba, aleba, božechráň, bohužiaľ,
čerta, figu, paroma, sotva, žiaľ ...) je nie štylisticky najneutrálnejšie, najintelektuálnejšie
hodnotenie. Ostatné výrazy sú viac-menej príznakové.
c) Zdôrazňovacie častice sú: aj, ak (nárečové ač), akurát (variant akurátne),
750