Slovenská akadémia vied - SAV

1. Základný význam spojky a je zlučovací. Rovnakou mierou je to členská
aj vetná spojka.
Bobí deň a noc, i v nedeľu a vo sviatok, (TAJOVSKý) — A malé dievčatko, samotné
a bez hračiek, nebýva veselé, (JANčOVá) — Povetrie sa ligotalo a obloha spievala -
(šVANTNEB) — Takto som si to vyhútal, kým som tam stál neďaleko Drakovho domu
a kým sa rosa sperlila na zboží, (OHBOBáK)
Ak je za sebou niekoľko rovnocenných vetných členov alebo viet, zlučovacia
spojka a býva len pred ostatným vetným členom alebo pred ostatnou vetou
zlučovacieho súvetia. Tak je to aj v spojitosti so sekundárnymi spájacími
prostriedkami.
Základom právneho úkonu môže byť len skutočná, vedomá, vážna, určitá, zrozumiteľná
a slobodná vôľa. (LUBY) — Dievča vstalo, přikývlo pánovi na súhlas, vzalo miniatúrnu
taštičku a pobralo sa k autu. (žáBY) — Povedal, odkiaľ je, čo je, kde bol a čo chce
(TAJOVSKý) — Spojený útok vnuka s dedom vovedie ho do smiechu, potom do kašľa
a napokon i do pesničky, (HEčKO)
Opakovanie spojky a pred každým pripojeným členom je príznakové:
každý člen viacnásobného vetného člena sa tým jednak osamostatňuje, jednak
zdôrazňuje. Pred základným členom sa však zlučovacia spojka nepoužíva
nikdy.
Žena je lúč a hviezda a dúha, len mužská obloha je cela v mrakoch, (SMREK) — Ale
jej podoba, jasná a čistá a krásna, stala si medzi nás a zabránila nešťastiu. (íTGULI)
Zlučovací význam má spojka a i v intenzifikačnom spojení dvooh rovnakých
(synonymických) pomenovaní, ako aj v istých ustálených spojeniach
zámen a čísloviek.
Tomášovi sa zdalo, že pre jedenásť ľudí je tu miesta dosť a dosť. (ZúBEK) — Hned
a hneď sa pakuj do Potočian! (KUKUčíN) — Dva týždne nevideli nič inšie, len vodu a vodu.
(JANčOVá)
Krčmára sa spýtal, či nešiel tadiaľto ráno taký a taký človek, opíšuc mu Mihvoka.
(JéGé) — Bratia s Tomášom nakladali. Dvaja a dvaja, (ONDBEJOV)
Za zlučovaciu spojku pokladáme aj spojku a, ktorou sa uvádza dodatočne
pripojený výraz alebo aj dodatočne pripojená veta.
Teraz potlačíme, a riadne! (KABVAš) — Videl to, a nie raz. (BáZUS) — Nuž dosť vytrpel
strachu, a strach je krutá pokuta, (KUKUčíN) — Načo by chodil, ďaleko je, a cesta planá.
(ONDBEJOV)
Spojka a sa používa aj na bezprostredné nadväzovanie viet pri rozprávaní.
Najbližšie je to zlučovacej funkcii v rámci parataxe. Táto funkcia sa pokladá
za pôvodnú.
„Aha, už viem, čo som chcela. Vidíš, sadnem si a sedím, a zabudnem, čo som chcela.
Beriem šechtár alebo idem do komory, a v tej chvíli zabudnem, že som chcela ísť podojiť
alebo v komore odkrojiť slaniny do kapusty. Vidíš, taká som ja zábudlivá ..." (TATABKA)