Slovenská akadémia vied - SAV

šik; prima, fajn, nóbl, extra, tip-top; grogy, Tcnokaut; bezva, faja, špeci, senzi;
čača, kaka.
Ako chceš, povedal Huna, ale myslím si, že si celkom íajn chlap a že by ti medzi nami
bolo dobre, (MINáč) — „To je prima," zasmial sa Valér, úprimne presvedčený o tom, že
všetky veci na tomto svete sú smiešne a veselé, (MINáč)
Niektoré z uvedených prídavných mien nadobúdajú ohybné podoby, napr. fajnový,
luavý, pepitový, čačaný. Napr.: Videli sme aj fajnovějších pánkov a prežili sme ich, povedal
vyhrážavo Ignác August Kolenatý. (MTNáč) — Kráčal po tráve, vyhýbal sa tŕnistým
kríkom, ktoré už vyrážali v zanedbanom parku zo zeme, kde mohli, a kvitli drobnými
Hlavými kvietkami, (BEDNAř)
Vo funkcii expresívneho neohybného akostného prídavného mena sa používa
i domáce zmeravené podstatné meno mrcha, napr. mrcha muž, mrcha dievka,
mrcha jablko.
Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu! (PBíSL.) — Ujo Bohdan hundral, že privčas
prišli mrcha časy. (MOBIC)
• Medzi neohybné akostné prídavné mená sa zaraďuje aj zámenný výraz nanič:
nanič dieťa, nanič látka, byt (celkom) nanič.
Peňazí bolo treba na kadečo, a aj kabát mal starý otec nanič veľmi, (TAJOVSKý) —
Ignác August pil kávu a mrštil tenký, ostrý nos, káva bola nanič (MINáč)
Z neohybnosti uvedených prídavných mien vyplýva, že niektoré z nich môžu
mať funkciu prídavného mena i příslovky.
Vzťahové prídavné mená
Vzťahové prídavné mená sú sekundárne, odvodené vlastnostné prídavné
mená. Označujú také vlastnosti vecí, ktoré vyplývajú z ich vzťahu k inej veci
resp. zo vzťahu k istému deju alebo okolnosti. Pomenúvajú vlastnosti prostredníctvom
odkazu na veci, deje a okolnosti, s ktorými rozličným spôsobom súvisia.
Sú odvodené zväčša od podstatných mien, slovies, prísloviek, zriedkavejšie
od zámen, citosloviec a předložkových alebo slovných spojení; napr.: drevený,
lesný, srdečný, bahnistý, žilovatý, deravý; ustatý, čujný, hospodárny, strážny,
škodlivý, živný, trváci; vonkajší, včerajší, horný, dávny, blízky, ďaleký; našský,
svojský; jajový (jajové drevo); nápomocný, prídomový, zlomyseľný, prvohorný,
banskobystrický, širokoplecí.
Prídavné mená odvodené od podstatných mien
Vzťahové prídavné mená odvodené od podstatných mien majú takýto všeobecný
význam:
a) „vyhotovený z toho, čo označuje základné podstatné meno", napr.:
múčny, pšeničný, ražný, jablčný, konopný, ovocný; drevený, medený, olovený,
sklený, gumený, slamený, hlinený, vlnený, ovsený, drôtený, plstený, kostěný, doštený,
prútený, kožený, medený; škrobový, hubový, ľanový, šípkový, malinový, ma-
201