Slovenská akadémia vied - SAV

Ale kadenáhle kohúti zakikiríkali, a na Ráztoky padlo svetlo dňa, Okolioký spomínal
už na všetko ako na zlý sen. (UBBAN) — Krem skromnej výnimky všetci cestovatelia sú
ani prečarovaní, kadenáhle vstúpi do železničného vozňa, (čAJAK)
kdežto
Parataktická spojka kdežto má odporovací význam. Odpor sa vyjadruje
rozdielom. Je zastaraná.
Kráľ zriedka chodil medzi svet, kdežto Vanovský žil vo svete, (VAJANSKý) — Marína
udiveno počúvala, akú tá mala smelosť, kdežto ona ani voľne dýchať sa neopováží.
(TIMBAVA)
keby
1. Hypotaktická spojka keby je základná spojka na vyjadrenie neistej
alebo aj neuskutočnenej podmienky. V postuponovanej nadradenej vete sa
používajú slovka to, tu, tak.
Nudila by sa, keby nemala sprievodcu, (KUKUčíN) — Keby bol Farkaš mlčal a nastúpil
hneď na začiatku, možno by sa to bolo všetko dobre skončilo, (MINáč) — Keby bol
zámočníkom, už zajtra by mohol ísť so mnou. (HEčKO) — „Keby ste tak jedli žemľu alebo
rožok, to by ste si len pochutili!" zemiešala sa do rozhovoru Terezka, (ZúBEK)
2. Hypotaktickou spojkou keby sa uvádzajú podmetové vedľajšie vety,
ktorými sa vyslovuje želanie.
Najlepšie by azda bolo, keby sa sobáš odbavil čím skôr. (KUKUčíN) — To by bolo
šťastím pro ňu, keby sa nevrátil, (UBBAN) — Aké by to bolo pekné, keby ste vy dvaja
ťahali spolu! (HEčKO)
keby aj
Hypotaktické spojky keby aj, keby i, keby ani sa zriedkavo používajú na
vyjadrenie krajnej podmienky. Častejšie sa používajú spojky aj keby, i keby,
Čo by sme mali z Kazimíra Podolského, keby i slúžil peknej idei? (VAJANSKý) —
Keby aj bolo hotové, bohvio komu bude na osoh. (JILEMNICKý)
ked
1. Hypotaktická spojka keď má všeobecný časový význam. Je to základná
časová spojka vyjadrujúca všetky typy okolnosti času, najmä súčasnosť
a predčasnosť.
Ked tu bola Hana po prvý raz a chcela si dosoliť polievku, pani Hedviga sa zhrozila.
(MINáč) — Ked mu uschli oči, narovnal si chrbát, (TATABKA) — V predjarí, ked sneh
ešte pokrýval polia, už sa zazelenalo drobnou trávičkou, (ONDBEJOV)
Používajú sa aj korelované výrazy keď — vtedy, keď — tu, keď — to.
Koď je Paľo nio doma, vtedy si Kanáska už ani rady nevie so sebou, (TIMBAVA) —
Ked sedí, to ani čo by bola zakliata, (JESENSKý) — Ján Ivančík si spomenul na otcovu
723