Slovenská akadémia vied - SAV

zbytočných formálnych prvkov. Napr. v N. pi. boli v staršom spisovnom úze
dvojtvary súsedi — susedia, hosti — hostia, učni — učnia, zemani — zemania*
páni — pánovia, králi — kráľovia a pod. V dnešnom úze sú len tvary susedia'
hostia, uSni, zemani, páni, králi a pod. Ostali však dublety Gali — Galovia,
Íri — trovia, Nóri — Nórovia, bibliofili — bibliofilovia, klasici — klasikovia
a pod. V najnovšom období sa z dvojtvarov očami — oSima, ušami — ušima
stratili pôvodné duálové tvary oSima, ušima (hoci v G. pi. ostali dvojtvary
oSí — očú, uší — ušú). Takisto v staršej norme spisovnej slovenčiny sa uplatňovali
dvojtvary padnul — padol, kopnul — kopol, pohnul sa — pohol sa.
V dnešnej norme sú len tvary padol, kopol, pohol sa, okrem výnimky ostarnul —
ostarol. Z dvojtvarov skvi sa — skvej sa, bdi — bdej zvíťazili v dnešnom xíze
tvary skvej sa, bdej, i keď naďalej ostali dvojtvary zamdli — zamdlej, omdli —
omdlej.
Uvedené príklady ukazujú, že sa nefunkčné dublety strácajú vo vývine
jazyka, ale že aj táto zmena je pozvoľná, ide cez jednotlivé tvary (neuplatňuje
sa nijaká priamočiarosť). To však nevylučuje existenciu celkom rovnocenných
dvojtvarov v synchrónnom stave jazyka. Napr. dublety G. pi. sliviek — slivák,
kariet — karát sú rovnocenné a používajú sa v celom rozsahu spisovného
jazyka.
V najnovšom období spisovnej slovenčiny síce pribudlo niekoľko typov
dvojtvarov, ale základy slovenskej morfológie tým neboli porušené. Napríklad
podstatné mená na -mer majú v G. sg. príponu -u aj -a: plynomeru i plynomera,
elektromeru i elektromera ... Alebo podstatné mená ukazovateľ, deliteľ, menšiteľ,
mocniteľ, násobiteľ majú v N. pi. tvary na -e í na -ia: ukazovatele i ukazovatelia,
dělitele i delitelia ... Aj podstatné mená húžva, výhra, žiabre majú v G. pi.
dvojtvary: húžev i húžiev, výher i výhier, žiaber i žiabier.
V oblasti gramatických slov, najmä predložiek a spojok, prejavuje sa vývin
v súčasnom priereze takisto ústupom jednotlivých prvkov a pribúdaním iných
prvkov. Napríklad spojky ač, poneváč, jestli, jestliže, akonáhle vypadli z dnešného
úzu, alebo sú na samom okraji spisovných prostriedkov, ale celý rad
nových předložkových a spojkových výrazov vnikol do súčasného spisovného
jazyka, napr.: napriek, počas, vďaka, v porovnaní s, v pomere k, v dôsledku,
následkom ...; zatiaľ čo, skôr ako, bez toho aby, bez toho žeby ...
Na celej morfologickej rovine súčasnej spisovnej slovenčiny badať dynamickosť.
Je to prejav živosti a životaschopnosti spisovnej slovenčiny. Príčiny
jednotlivých zmien môžu byť veľmi rozmanité; ich poznanie si vyžaduje
podrobný výskum nielen celého jazykového systému, ale aj všetkých okolností,
v ktorých sa jazyk uplatňuje ako nástroj dorozumievania a myslenia, i ako
kultúrna hodnota národa. Morfologický vývin cez dvojtvary je však prirodzený,
a preto dvojtvary, i ked sa môžu zdať zbytočnými prvkami gramatického
systému, treba rešpektovať ako jeho plnoprávne súčiastky.
4 Morfológia 49