Slovenská akadémia vied - SAV

prívlastkov: dve Ameriky (Severná a Južná), Kriváne (Malý a Veľký), Vaky
(Biely a Čierny), Medzevy (Nižný a Vyšný), Hvizdovia (Ján a Karol). Vlastné
meno v pi. bez prívlastku je potom zhŕňajúcim skupinovým názvom.
Skupinovým názvom je pi. i vtedy, keď vlastné podstatné meno má v sg.
len fakultatívny prívlastok: dvaja Jankovia Kráľovia (revolučný a snivý),
dve Ruská (predrevolučné a porevolučné), dve rieky Moravy (v Československu
a v Juhoslávii), traja Jánošíkovia (Debnárov, Poničanov a Rázusovej-Martákovej),
dvaja Ferovia Skutovci (z Oľšavice a zo Sokola); Anny majú sviatok.
V prípade ,veľký ako dve Československá' je pi. motivovaný tým, že vlastné
meno je použité vo význame mernej jednotky, teda vlastne v apelatívnom
význame. Aj inde nadobúdajú vlastné mená apelatívny význam a majú
komplementárne tvary sg. a pi.: Majú tam jedného Hložníka a dvoch Mudrochov.
Kúp dva Roháče!
Keby boli na svete len samé Slivnice, Západné Mestá, Pešti a Viedne, z vojny by sa
ani nevychodilo. (HEčKO) — Máte Vanovských, máte Anny, máte Žúrikov, Krahulcov,
Malvínky. (šKULTéTY)
Trvalými apelatívami s protikladom sg.—pi. sú pôvodné vlastné mená niektorých
antických, biblických a literárnych postáv používané na pomenovanie istého typu ľudí:
cézarjcézari, herkuUs]herkvlovia, titanjtitani, judáš/judáši, donchuan/donchuani, donkichot]
donkichoti. Podobne aj rozšírené mená zvierat (dunčovia, macovia) a názvy merných
jednotiek a prístrojov pomenovaných podľa vedcov a vynálezcov: ampérjampéry, farad]farady,
gauss/gaussy, joule]jouly, newtonfnewlony, ohm/ohmy, röntgenjröntgeny; dalej aj mená
výrobkov podľa ich značiek (lipy, bystrice, detvy, partizánky; spartaky, tatraplány);
a napokon aj mená predajní podľa podnikov (mototechny, technokovy).
Ked sa naopak apelatíva stávajú vlastnými menami, majú v propriálnom význame
iba sg.: Žienka, Koreň, Hutník.
Graficky sa odlišujú vlastné podstatné mená od všeobecných veľkým začiatočným
písmenom (na začiatku viet je tento rozdiel zrušený). V prípade slov zem, slnko, mesiac,
ktoré sa v astronomických textoch píšu s veľkým začiatočným písmenom, nejde len o číro
formálny rozdiel, ale o dvojakú pomenovaciu platnosť týchto názvov. Ako apelatíva
pomenúvajú tieto slová nebeské telesá, zaradujúc ich do tried príslušných rovnorodých
predmetov vo vesmíre: Jupiter má dvanásť mesiacov. — V našej galaxii je množstvo
sfne podobných nášmu. Ako vlastné mená rozlišujú tieto názvy nebeské telesá v našej
planetárnej sústave: Slnko, Mesiac, Zem.
Ináč v spisovnej slovenčine je množstvo podstatných mien, ktoré sa používajú
nezávisle od seba v obidvoch pomenovacíoh funkciách. Zväčša sú to
apelatíva, ktoré sa môžu voľne využívať ako názvy osôb (Koreň, Sídlo,
Večera, Líška, Medveď), ďalej ako názvy vrchov (Ďumbier, Roháče, Kohút,
Poľana), podnikov, kín, hotelov, výrobkov ap. (Mier, Víťazstvo, Lipa, Deva,
Víťaz).
Okrem toho sú tu prípady metonymiokého využitia mien spisovateľov, umelcov
ap. na pomenovanie ich diel (čítam Hviezdoslava, počúvam Suchoňa ap.).
Domáce vlastné mená sa často využívajú v propriálnej platnosti aj niekoľko-
141