Slovenská akadémia vied - SAV

Zišiel bezpečne poza záhrady. V chalupách bola tma. (PLáVKA) — A ked už bola tma,
mať zdvihla klavú, robotou zmeravenú dlaň nad oči a dívala sa ... (ONDBEJOV) — Zakryl
si hrdlo, akoby mu bola zima. (JAšíK) — Nebola to pravda, (FIGULI) — „Nemôžete ísť
s nami, lebo ste ešte veľmi mladí a bola by vás škoda ... (ONDBEJOV)
Stredný rod
Pomknutie rodu sa uplatňuje ako dôsledok citového postoja.
Tvar stredného rodu sa používa ako dôsledok citového postoja (maznanie —
opovrhovanie) k agensovi alebo nositeľovi deja, pomenovanému podstatným
menom mužského alebo ženského rodu. Pomknutie menného rodu vyplývajúce
z citového postoja k príslušnej osobe, k personifikovanému zvieraťu a k apostrofovanej
veci sa v 3. os. niekedy naznačí (zdôrazní) zámenom to alebo ono.
a) Postoj k veci reprezentovanej gramatickým podmetom sa nezdôrazňuje
zámenom.
Dano Pavkovie si obzeral zblízka chlapčeka a utrápené pokyvkával hlavou. Ešte
nedávno ako dupčilo ten odzemok, a hned by bolo na mórach, (FIGULI)
Pomknutie menného rodu je menej zvyčajné v 2. os. sg.: „Zobkaj, synček môj. Viem,
že si už dávno nič poriadneho nejedlo. 1 ' (KUKUčíN)
b) Postoj k veci reprezentovanej gramatickým podmetom sa zdôrazňuje
zámenom to.
[Pán Jonáš Kelnický o slúžke Dore]
„To by sa i do steny búšilo a nepotrafilo by z izby, keby ju človek nonaúčal. Ale čerta
naučíš takú starú trlicu. To má rozum prekrútený ako ovca, ked dostane vrtohlavosť do
hlavy." (KUKUčíN) — „Ledva sa to malo najesť, a teraz ... Ľa, akou paničkou sa stane!"
(UBBAN) — „A tam aká velká!" šepce Anka, akoby sa jej [ryby] obávala. „Ako si to
ľahko pláva proti vode." (BáZUS) — Ked ho noha bolela, držal jej žartovné reči, zakľajúc
so smiechom tu i tu, ked ho väčšmi zamrzela. „Potvora akási, čo to vyčíňa, také fígle,
nie že by bolo rado, že si môže oddýchnuť!" (JéGé)
c) Postoj k veci reprezentovanej gramatickým podmetom sa zdôrazňuje
zámenom ono.
Žofka beží do izby. Starý otec sa jej pýta: „Dievča odkiaľ? No, povedz! Aha, aha!
No, no! Ruky zmrznuté ako hrable a skľavené. No, urob štipku; vidíš, nemôžeš, čo si
mi robilo vo vode? ...
,Bola som po vodu. Ked mať nestačí, musím ja.'
„Ach, nebožiatko! Ono musí po vodu; ono má studené paprčky!" a šúľal jej ich medzi
svojimi horúcimi dlaňami a dychom svojím zahrieval, (KUKUčíN) — Spávala na šope.
Sama ... — Chodila teda a my sme nezbadali, iba potom, ked ... Ked už bolo neskoro.
Zbil som ju ako psa! Bol by som ju hádam i zabil, ale ... čo už na takej nabiješ? Nechcel
som ju. ale ono ... len sa nám jedného dňa vychytilo a ... Že za akousi takou ženou.
Chcelo si dať pomôcť i ... Hľa, tak si pomohlo! (UBBAN)
Afektívne pomknutie menného rodu sa zvyčajne uskutočňuje spolu s pomknutím
osoby (adresát prehovoru sa mení na predmet) a zámeno to alebo
ono sa stáva formálnym podmetom vety.
526