Slovenská akadémia vied - SAV

Ide pritom obyčajne o zvolanie alebo výzvu. Výzva je jednotlivo adresná.
Používala sa aj v starom administratívnom štýle nižšieho stupňa.
„Ratuj sa, kto môžeš!" reval teraz už celkom prestrašený Jano a s ním všetci, čo boli na
kraji zástupu, (J. HBUšOVSKý) — Kto nepoznáš drsnú krásu divokých hôr v srdci Slovenska,
pod Poľanou, zájdi si tam. Neobanuješ, lebo tu sa stretneš nielen s rozprávkovou
prírodou, ale aj s ludmi, voľnými sokolmi, ktorých piesne sa tak zvučne rozleteli po našich
dolinách, (TLAč)
„Na trá-vu a do ho-ry ne-pô-jdeš ni-kde von-kon-com a-ni jed-na; ktorá sa opovážíš,
rímsky striebra pokuty ťa neminie." (KUKUčíN)
4. Druhá osoba sg. vyvolávajúca dôvernú účasť adresáta — druhá osoba
dôvernosti.
Autor prehovoru robí adresáta prehovoru účastným na dojme z istej
veci, delí sa s ním o zážitok alebo dovoláva sa jeho spoluúčasti na svojom osobnom
rozpoložení.
Takto používaná druhá osoba sg. sa dotýka s datívom dôvernosti; je to
štylistický prostriedok zreteľne expresívny.
Večer bol tmavší, o mesiaci ani slychu. Vykročíš, úzko ti je. Rozhľadíš sa, rozoznáš
kry a stromy, (ONDBEJOV) — Medovníkové srdce so zrkadlom pre Detvianku znamená dar,
ktorým si ju získaš naveky, (ALEXY) — Ked si priľahneš k zemi, počuješ, ako prúdi voda
v hĺbke a cez balvany v temnom podzemí prediera sa k svetlu, (FIGULI) — Čudný
pocit, ked sa tak nepohodlne vláčíš popri železnici — nateraz, pravda, z práce vylúčenej —
na takom biednom, naničhodnom vozidle, kade si predtým frčal šialene chytro a nadovšetko
pohodlne, (LASKOMEBSKý)
Druhá osoba dôvernosti sa používa pri rozprávaní v beletrii a v literatúre
s výchovným zacielením, najmä v besedniciach dennej tlače. Získava sa ňou
dôverný, ale i dohováravý a neraz vtieravý tón reči.
5. Druhá osoba singuláru so všeobecnou platnosťou.
Používa sa vo výrokoch, ktoré majú všeobecnú platnosť. K slovesným
tvarom druhej osoby sg. možno tu doplniť vokatív všeobecného podstatného
mena človek: „človeče". Pretože je druhá osoba sg. osobou priameho rečového
kontaktu, možno ju použiť aj v dialogizovanom monológu. Hodne sa používa
v prísloviach.
Ak nevieš robiť, psota ťa naučí, (PBíSL.) — Straku poznáš po chvoste a hospodára po
jeho statku, (PBíSL.) — Zo žaby peria nenapáraš. (PBíSL.) — Ked ješ stále len kapustu,
len väčší hlad dostávaš, a hladnému koňovi sa nechce skákať, (ALEXY) — Ak chceš žiť,
musíš ťahať, do čoho ťa zapriahli, (ONDBEJOV)
Intímny dôverný ráz, ktorý si druhá osoba sg. vždy zachováva, spôsobuje,
že ju nemožno použiť celkom neutrálne. Aj príslovia sa v takejto forme používajú
len medzi dôverne známymi osobami. Bez ohľadu na vzťah k adresátovi
sa používajú len v ľudovej reči a v beletrii.
510