Slovenská akadémia vied - SAV

Jeho logika pripustila ľudské vlastnosti aj sedliakovi, čo na tie časy bol ohromný
krok, ba trúfalosť, (BYSUIíA) — Časť je funkciou celku, ktorý je funkciou častí, pri čom
ide o jeden a ten istý vzťah, (íTLKORN)
Aj vo vzťažnom význame sa môžu opytovacie zámená navzájom prekrývať
a zastupovať. Niektoré opytovacie zámená vo vzťažnom význame majú širší
rozsah používania ako v základnom opytovaeom význame, napr. zámená
čo, pokiaľ, ako, iné zasa užší, napr. kto, aký, ký.
Zámená čo, ako sa používajú zo všetkých zámen so vzťažnou funkciou najširšie.
Niekedy sú len prostriedkom na vyjadrenie podradenosti a konkrétny
vzťah sa vyjadruje osobným zámenom alebo ďalším zámenom. Na také rozložené
vyjadrenie vzťahu sa používajú napr. spojenia: čo ko, čo v ňom, čo s ňou,
ako čo, ako čoho ... je to hovorový spôsob pripájania vzťažných viet.
Pozrite len, ako sa kaja Jano Kýška, vari za tú vodu, čo ju meral miesto pálenky.
(SKALKA) — A husár obzeral svoje šaty: boli celé také, ako čo chlapcom v desiatom roku
šijú — lenže zafarbené, (KUKUčíN)
Jednotlivé zámená
Zámeno kto
Kto neskúsil, nevie, (PRíSLOVIE) — Ním vstúpil do literatúry niekto, kto si okrem iných
výhod — najmä vzdelanostného náskoku — donášal i vyšší životný štýl. (A. MATUšKA) —
Už dnes možno uvidíme, kto s kým, kto proti komu. (LAZáROVA) — Nik nevedel, kto
žije, kto nežije, kto ranený, kto zdravý. Kto ostal, kto odbehol, (HORáK)
Na zámeno kto odkazuje v nadradenej vete zámeno ten a tvorí s ním súvzťažnú
dvojicu ten — kto. Táto dvojica výraznejšie vyjadruje vzťah medzi
nadradenou a závislou vetou.
Neboj sa, uspokojuje ho Jonáš v duchu, nie je tu ten, koho sa bojíš, (LAZáROVA) —
Dostal ten a toľko, kto a nakoľko potreboval, (HEčKO)
Vo vzťažnom význame je zámeno kto obmedzené čo do rozsahu. Nemôže
vzťahovať vedľajšiu vetu na odkazovacie zámená ženského a stredného rodu,
ani na zámená v množnom čísle. Namiesto dvojíc tá — kto, to — kto, tí — kto,
tie — kto sa používajú súvzťažné dvojice: tá — ktorá, to — ktoré, tí — ktorí,
tie — ktoré, resp. tá — čo, tí — So, tie — čo...
Prísudkové sloveso sa po zámene kto používa v pluráli len pri priamom
oslovení (v 2. osobe):
A kto ste hospodárom, viete, ako je to.
(TAJOVSKý)
Keď sa tu použije singulár, zafarbuje vetu archaicky alebo citovo.
Kto máš škodu, o posmech sa nestaraj, (PRíSLOVIE) — Zachráň sa, kto môžeš, (BABč) —
Kto vieš radu, vrav, kým je čas. (CHROBáK)
Súvzťažné vety meravejú na frázu, keď sa v nich opakuje prísudok.
Komu česť, tomu cW, pastierovi trúba, (PRíSLOVIE) — Viem ja, aká to čeliadka —
všetko samý horenos — kto som, ten som. (KUKUčíN)
285