Slovenská akadémia vied - SAV

názvy sviatkov: Dušičky, Hromnice, Turice, Vianoce.
Sg. pomnožného podstatného mena sa môže použiť ako poetizmus:
Nesmúť, Tatro, milá mati! (CHAłUPKA) — Stavovskou hradbou vašou nepohlo by veru
ani sto Izaiášov. (HVIEZDOSLAV)
Ako výrazová zvláštnosť býva i naopak pomnožný pl. miesto obyčajného
sg.: mozgy, zraky a i. Tento pi. sa vyskytuje vo frazeologických spojeniach,
často s pejoratívnym odtienkom: ísť v čerty, mat účty s niekým, lámať krky,
stvárať besy, posielať do pekiel a i. Pórov, i vtipné využitie kontrastu pomnožného
a nepomnožného substantiva: V kúpeľoch nečakaný kúpeľ. (Hečko)
Hromadný sg.
Pojem množstva predpokladá syntézu, zjednotenie. Preto je chápanie
množstva relatívne. Ked pri ňom prizeráme len na celok, mnohosť ustupuje do
pozadia. V jazyku je odrazom tohto chápania skupina hromadných podstatných
mien (kolektív). Prvok množstva, ktorý je v pozadí ich významu, vylučuje
ich použitie v pi. Sú to názvy:
ľudských kolektívov: členstvo, delostrelectvo, duchovenstvo, chlapstvo, ľudstvo,
meštianstvo, obecenstvo, obyvateľstvo, osadenstvo, príbuzenstvo, robotníctvo,
roľníctvo; Slovanstvo; bedač, darebač, junač, ledač, podľač, sediac, všivač, zbojnič,
žobrač; mládež, stárež; čeľaď, mlaď; svojet, znať; chasa, Čeliadka, detva; drobizg,
ľud; pechota; aristokracia, buržoázia, byrokracia, inteligencia, šľachta;
zvieracích kolektívov: tvorstvo, vtáctvo, zvieratstvo, živočíšstvo; červač, črvoč,
chróbač; divina, jalovina, zverina; zver; škodná;
rastlinných porastov: kvetenstvo, rastlinstvo; bodľač, Sernič, hniľač; bučina,
haluzina, mladina, zelenina; guľatina, žrďovina; bodľačie, borievčie, borovičie,
háluzie, hložie, chrastie, ihličie, jedličie, klasie, krovie, lístie, malinčie, ôstie,
prútie, rakytie, raždie, trnie; mládza;
súborov veoí a prírodných javov: horstvo, loďstvo, šatstvo, školstvo, vodstvo;
pahorkatina, vrchovina; batožina; haraburdie, kamenie, korenie, náčinie, náradie,
skálie.
Kolektíva sú spravidla derivačné a synonymicky späté s plurálom kusových
podstatných mien: chlapstvo — chlapi, ľudstvo — ľudia, vtáctvo — vtáky, lístie —
listy. Táto spojitosť nemusí byť vždy priamočiara: divina — divé zvieratá,
drobizg — drobné deti. Za kolektívom však vždy cítime istý plurálový korelát:
osadenstvo — zamestnanci. Preto k nim rátame i názvy, ktoré nemajú priamu
súvislosť s kusovým pi.: Svarga, háveď, chamraď, spodina, zberba; dobytok,
statok; lichva; hmyz; nábytok, bielizeň, riad, príbor, výstroj, výzbroj, zariadenie;
agenda, tlač a i.
Slová, pri ktorých tento plurálový pendant necítime, nerátame ku kolektívam:
armáda, dekanstvo, kolektív, komisia, ministerstvo, národ, parlament,
147