Slovenská akadémia vied - SAV

) zakončených na -ča (okrem papuča, priča); napr.: zvlaSe — zvlaSí,
baganSa — baganSí; slová hrča a papr&a majú G. pi. kŕč/krčí, papŕS/paprčí;
c) liace — Moci, pasca — pascí a v slovách zakončených na -nca; napr.: minca
—mincí, penca—pencí, stanca — slanci, šanca — šancí, romanca — romancí;
d) zo slov zakončených na -ľa v slovách na -oľa, -ôľa, -aľa; napr.: homoľa —
homolí, moľa — molí, nevôľa — nevolí, rehoľa — řeholí, pistola — pištolí, roľa —
rali, vôľa — vôli; pri slovách páľa — páli, trúbeľa — trúbelí a mrľa — mrlí,
ďalej pri slovách s predchádzajúcou spoluhláskou okrem slova fakľa; napr.:
datľa — datlí, džungla — džunglí, gusle — guslí, rokľa — rokli, mandľa —
mandlí; pri slovách homoľa, drumbľa, husle, jasle, kachle, šabľa, mašľa, žemľa
je tvar na -í popri tvare s nulovou pádovou príponou: homoľa — homôľ/komolí,
drumbľa — drumbieľ/drumbli, husle — husiéi/huslí, jasle — jasieľ/jaslí, kachle —
kachieľ/kachli, hrable — hrabieľ/hrablí, šabľa — šabieľfšablí, mašľa — mašieľ]
mašlí, žemľa — žemiél[žemlí, ríbezle —• ríbezieľ j'ríbezlí;
e) pri slovách s príponami -ňa, -ovňa, -aňa- a neodvodených zakončených
na -Sa; napr.: hovorňa — hovorní, nákresna — nákresní, nákupňa — nákupní,
ošetrovňa — ošetrovní, požičovňa — požičovní, predajňa — predajní, sborovna —
sborovní, čajovna — čajovní, pečena — pečení, krivaňa — krivani, škulaňa —
škúľaní, kiahne — kiahní, studna —• studní, cieňa — ciení, huna — huní,
vaňa — vaní; slová Serešňa, sukňa a višňa majú aj tvary Seriešeň, sukien, višieň;
f) slová zakončené na -äa; napr.: cifruša — cifruší, depeša — depeši, duša —
duší, nosa — nosí, paša — paši, vrša — vrší, galoše — galoší, gamaše — gamaší,
katuša — kaťuší, maša — maši; pri slove moruša je prípona -í popri tvare
s nulovou príponou: morúšjmoruší;
g) pri slovách konope — konopi, večera — večeri, rozopra — rozopri; slovo
dvere má tvary dvier/dverí.
Celkove pri tvorení G. pi. podstatných mien vzoru ulica je dosť dvojtvarov.
Tvary s nulovou pádovou príponou (s predĺžením ostatnej kmeňovej slabiky
alebo s vHadaním vkladnej dvojhlásky do spoluhláskovej skupiny) sú vcelku
častejšie; napr.: hrča — hŕčjhrčí, guľa — gúľ/gulí, hoľa — hôľjholí, moruša —
morúšjmoruší, drumbľa — drumbieľ/drumbli, husle — husieľ/huslí, jasle —
jasieľ] jaslí, kachle — kachieľ/kachli, šabľa — šabieľ jšablí, mašľa — mašieľ j mašlí,
žemľa — žemieľ/žemlí, čerešňa — čerešieň/'čerešní, sukňa — sukieň/sukní, višňa —
višieňjvišní.
Pádová prípona -í v G. pi. sa po predchádzajúcej dlhej slabike neskracuje;
napr.: lcôľňa — kôlni, vôňa — vôní, spálňa — spálni, tácňa — tácní.
V D. a v L. pi. sa rytmický zákon zachováva. Ak je posledná slabika kmeňa
dlhá, pridávajú sa krátke pádové prípony -am, -ach; napr.: dielňa — dielňam,
dielňach; spálňa — spálňam, spálňach; tóňa — tôňam, tôňach (oproti ulica —
uliciam, uliciach).
107