Slovenská akadémia vied - SAV

(KUKUčíN) — Bolo by výhodnejšie vystavať pílu uprostred lesov, než aby drevo zvážali
do Blatnian. (ZúBEK) — Bol veru na väčšom úpeku, než kým ležal na slnci. (KUKUčíN)
Spojkový výraz je na úrovni jednoduchej spojky, lebo sa ním vyjadruje jeden jediný
syntagmatický vzťah. Tým sa spojkový výraz odlišuje od spojenia spojok v niektorých
typoch zloženého súvetia, kde sa na istých miestach stretávajú dve rozličné spojky
vyjadrujúce dva rozličné vzťahy a patriace dvom rozličným vetám. Napríklad v zloženom
súvetí Četníkovi sa veľmi •nechcelo, áU keď Peter trval na svojom, pobral sa hlavného zobudiť.
(PLáVKA) máme spojenie dvoch rozličných spojok ale keď, pričom odporovocia spojka
ale vyjadruje vzťah medzi hlavnými vetami (četníkovi sa velmi neclieelo, aic pobral sa
hlavného zobudiť) a príčinná spojka keď vyjadruje vzťah medzi podradenou a nadradenou
vetou ('ked Peter trval na svojom, pobral sa lilavnélto zobudiť). Podobne v zloženom súvetí
To ti sľubujeme, že ak sa opovážíš aj len frfnút, odnesie ti stará hnáty v obrásku domov!
(F. KBáľ) spojkou že sa vyjadrujo predmetový vzťah medzi hlavnou a vedľajšou vetou
(to ti sľubujeme, že odnesie ti starú hnáty v obrúsku domov) a spojkou ak sa zas vyjadruje
podmienkový vzťah medzi podradenou a nadradenou vedľajšou votou fak sa opovážiš
aj len frfniit, odnesie ti stará hnáty v obrásku domov). Vidieť aj z uvedených príkladov, že
sa takto môže stretnúť priraďovacia spojka s podradbvacou, alebo aj dve podradovacie
spojky.
Spájacie výrazy na rozdiel od vlastných spojok sú také slová a výrazy, ktoré
majú spájaciu funkciu len druhotne, sekundárne. Ich základná čiže primárna
funkcia je iná. Sú to predovšetkým opytovacie zámená a isté příslovky, ktoré
druhotne slúžia na uvádzanie vedľajších viet: kto, čo, ktorý, čí, aký, koľký;
koľko, kde, kedy, ako, nakoľko, skadiaľ, pokiaľ ap.
Čiapka s rozetou na hlave, akú nosia poštári, (JESENSKý) — Aj Kubovi bolo dobre.
pokiaľ bol mladý, (ľitísu) - — Nech nedrží s ľuďmi, čo si z Levickovcov nič nerobia.
(KALINčIAK) - • V uiaštalioch, kde sa rašelina používa ako podstielka, zdržiava sa aj
menej múch. (ZVáRA) — Človek žije na svete, a kdekoľvek sa pohne, všade je ním otočený.
(u. ŠTÚB)
Pretože sa týmito slovami vyjadruje syntagmatioký vzťah, voláme ich aj
vzťažnými ttlowtmi. Termíny spájací výraz a vzťažný výraz, resp. vzťažné slovo, sú
teda synonymné.
Za spájacio výrazy so sekundárnou spájacou funkciou pokladáme aj isté
opakované zámená a příslovky, ktorými sa naznačuje časový alebo iný sled
vecí alebo dejov. Sú to výrazy to — to. f n — tu, sčasti — sčasti, najprv — potom—
ďalej — nakoniec ...
Jostrí malými očkami sem i tam a to dlaňou, to zas rukávom si ošuchuje nos. (LAZA­
BOVá) • A ton peniažky sěiastky propil, sčiastky rozdal fiškálom, aby mu vymáhali
akýsi na licitácii nespravodlivo predaný majetok, (TAJOVSKý)
Rozdiel medzi vlastnými spojkami a sekundárnymi spájacími výrazmi sa
odráža v ich vetnočlenskej platnosti. Vlastné spojky nemajú vo vete platnosť
vetného člena, i ked podstatnou mierou prispievajú k celkovému zmyslu vety.
Ale sekundárne spájacie výrazy si vždy po nechávaj ú úlohu vetného člena.
Tieto slová majú teda rovnakú platnosť vo vete, či vystupujú vo svojej pri-
677