Slovenská akadémia vied - SAV

Ja nižepodpísaný Juraj Nečesálek, obyvateľ vadovský, na prípad mojej smrti prejavujem
poslednú vôľu. (SLáVIK)
2. a) Zámeno ty označuje prijímateľa prejavu, t. j. osobu (v personifikácii
alebo v básnickom oslovení zviera aj vec), na ktorú sa podávateľ s rečou
obracia.
Hej, ty, čo sa žaby bojíš, pod sa pasovať! (ONDREJOV) — A čí si ty? (CHROBáK) —
„No nemusíte sa hned otáčať. Hreščo prišiel, vidíte," prihovorí sa kravám. „Lysena,
ty, ved sa dočkáš. Spokojne." (TATARKA) — Brezno, Brezno! Hovoria o tebe to i to.
(KUKUčíN)
b) Zámeno ty v živom rozprávaní môže označovať i všeobecného prijímateľa.
Podávateľ ním oživuje reč a zainteresúva čitateľov (poslucháčov) na obsahu
výpovede; vyjadruje ním svoje city, myšlienky, pozorovania tak, akoby súčasne
patrili predpokladanému prijímateľovi.
Ale vo fabrike je robotník len ako vajce na žrdi. Sekne robota — prepustia ťa, povieš
slovo faktorovi, chod si po knižku; zarobíš lepšie — strhnú ti. (TAJOVSKý) — Zdá sa ti,
že na tejto planine ani nenakosíš, ani nenapasieä. (KRčMERY) — Ty sa na to všetko dívaša
je ti, akoby si bol účastný zázraku, (CHROBáK)
c) Zámenom druhej osoby adresuje podávateľ obsah reči aj sebe (napr.
v rozhorčení, v sebaoslovení, pri dovolávaní sa súhlasu spolubesedníka a pod.)
V druhej chvíľke však už je na nohách a osopí sa na seba: „Blázníš sa, či čo ti je?
Pre pletku budeš sa šmiarať na kolená a pokúšať nebo, sprostá hus?" (TIMRAVA) — Kde
je ten starigáň?" jedovala sa pani Votická. „Zaľahne do karát, a ty sed!" (KUKUčíN)
3. a) Zámeno my označuje skupinu osôb, do ktorej okrem podávateľa patrí aj
iná osoba alebo niekoľko iných osôb.
Ty si mi kamarát, a my sa nebojíme .. . (ONDREJOV) — Nemôžem mu napochytro
rozpovedať, čo vieme iba my dvaja, tetka Trčkovie a ja. (JILEMNICKý) — Obyčajne to
bolo tak, že jedno z nás vybehlo na cestu, (JANčOVá)
Namiesto spojenia zámena ja s menom tretej osoby sa používa i spojenie
zámena my s menom príslušnej osoby v inštrumentáli. Použitie zámena my tu
súvisí s prísudkom v pluráli.
My s Gregušom nemali sme v sebe ani nadutosti, ani chvastávosti Jánovej, (FIOULI) —
Ked sme sa my s milým rozlučovať mali, aj tá zem plakala, čo sme na nej stáli. (ľUD.
PIESEň)
b) Zámeno my označuje kolektívneho podávateľa, napríklad vo vyhláseniach,
rezolúciách a pod.
My zdolanapísaní nemôžme sa osobne zúčastniť na všeobecnom zhromaždení národa
slovenského, dňa 6. júna b. r. v Turčianskom Sv. Martine držať sa majúcom, posielame
týmto náš hlas písomne ... (MEMORANDUM)
c) Zámenom my sa označuje aj všeobecná prvá osoba množného čísla, ktorú
možno nahradiť zámenami všetci, každý z nás, alebo (v zápornej vete) nikto z nás.
Podávateľ ním zainteresúva spolubesedníkov (čitateľov) na výpovedi.
238