Slovenská akadémia vied - SAV

priraďujú i číslovkové a neurčité zámená koľko, toľko; niečo/dačo, voľačo, čosi.
keď sekundárne majú kvantitatívnu a číselnú platnosť.
Neurčitý veľký počet sa vyjadruje aj kvantitatívnym podstatným menom množstvo
a spojeniami typu nesčíselný počet/nesčíselné množstvo.
Z gramatickej stránky majú neurčité základné číslovky zväčša povahu prísloviek;
len číslovky mnoho, viac, niekoľko, koľko a toľko majú aj adjektívnu
(kongruentnú) podobu mnohý, -á, -é, mnohí, -é; niekoľkí, -é, koľkí, -é, toľkí, -é
(pozri ďalej viacerí).
Meno početne alebo kvantitatívne určenej veci je pri neohybných neurčitých
základných číslovkách v G., a to v G. pi., ak ide o jednotliviny, a v G. sg.,
ak ide o látky a abstrakta.
Veľa sedliackych domov pokleslo pre hlúposť muža a veľa sa ich pozdvihlo pre rozumnosť
ženy. (KUKUčíN) — Mnoho farieb mali oblaky, čo blúdili i ponad náš kraj. (FIGULI) —
Mnohý žiak len kvôli tomu vytrval celých šesť rokov v škole, (KUKUčíN) —• Videl veľa
chorých, všetko takíto boli. (TLAč) — Máličko máte poľa, dva-tri pásiky. (ONDRE­
JOV) — Jerguš ich obchádzal tíško, bojazlivo, premýšľal o mnohých tajomných veciach.
(ONDREJOV) — O niekoľko dní po tomto rozhovore Ondrej paholok zapriahol pejky.
(čAJAK) — Za dobré uznal dať mu i pár ponaučení, (KUKUčíN) — „Na nedeľu vezmeš
z truhly zopár grošov." (FIGULI) — Veru ťažko bolo starému Čermianskemu voliť medzi
toľkými mládencami, (BRANECKý) — Málo je takých zaujímavých železničných staníc
ako je subotická. (čAJAK) — Na rovni sa rozkladá dosť rozsiahla lagúna, na ktorej je
i čosi vodného vtáctva, (KUKUčíN) — Z oboch strán okolo prameňa bol močiar s nesčíselným
množstvom volských stupaji, (FIGULI)
Pri neurčitých základných číslovkách málo, veľa/mnoho,[ktoré majú zhodný
koreň s antonymickou dvojicou prídavných mien malý — veľký, uplatňuje sa
kategória stupňovania. Číslovky veľa a mnoho sa stupňujú rovnako — viac/viacej,
najviac/najviacej; číslovka málo má komparatív menej a superlatív najmenej.
Druhé stupne oboch čísloviek mávajú aj samostatnú (nestupňovaciu)
platnosť, napr. viac ľudí (= niekoľko ľudí), menej stromov (= nie veľa stromov).
Stupňovanie významu sa pri neurčitých základných číslovkách veľa/mnoho —
málo vyjadruje aj predponou pri- ako pri prídavných menách.
Týchto zbojníckych bánd muselo byť okolo Trenčína viac (BRANECKÝ) — Bol práve
z trhu viacej koni dohnal. 1
(TLAč) — Bolo denne primnoho starostí, primnoho vyčerpania,
(FIGULI)
Pre neurčité základné číslovky je charakteristické, že sa okrem typu niekoľko
a pár používajú na určenie počtu jednotlivin (kusov) i na určenie množstva
látok, napr.: mnoho žiakov — mnoho múky; hodne robotníkov — hodne vody;
málo študentov — málo radosti; trocha ľudí — trocha maku; dosť priateľov —
dosť tabaku.
Namiesto niekoľko/dakoľko/voľakoľko/koľkosi sa pri látkovýoh podstatných
menách používajú prehodnotené neurčité zámená niečojdačo/voľačo/čosi, napr.:
334