Slovenská akadémia vied - SAV

kategórie menného čísla a s príslušným formálnym vyjadrením tvoria nevyhnutnú
náležitosť podstatných mien. Pojem vecnosti, substancie spočíva
na členitosti reality a oboje je podkladom pre pojem čísla.
Všeobecne možno povedať, že menné číslo vyjadruje jeden z dvoch protikladných
údajov o počte vecí pomenovaných podstatným menom: strom —
stromy. Platí to aj v tých prípadoch, kde jednost a mnohost sa viažu v nediferencovanú
jednotu (hromadné, látkové a abstraktné podstatné mená), alebo
kde je kategória čísla z významových alebo formálnych príčin obmedzená
(vlastné podstatné mená, pomnožné podstatné mená). Na formálne vyjadrenie
rozdielov v čísle slúži dvojaká podoba pádových prípon: chlap — chlapi,
chlapa — chlapov, chlapovi — chlapom atď.
Pád podstatných mien
Samostatné chápanie javu pomenovaného substantívom odhliada od vzťahov
jestvujúcich medzi javmi reality. Tomu zodpovedá pri podstatnom mene
kategória nominativu (v osobitných prípadoch partitívny a záporový genitív
a distributívny lokál), ktorá je v plnom súhlase s podstatou substantiv.
S takýmto odhliadaním od vzťahov však nemožno pri poznaní vystačiť, lebo
úplné vydelenie javu zodpovedá plne len jednej fáze poznania — analýze.
Poznanie však zahŕňa aj syntézu, t. j. postihnutie vzťahov medzi javmi. Na
vyjadrenie toho, že pomenovaný jav vstupuje do špecifických vzťahov k iným
javom, má podstatné meno ďalšie kategórie: akuzativ, genitív, datív, lokál,
inštrumentál (nepriame pády), ktoré spolu s nominatívom (priamy pád) tvoria
kategóriu pádu v celku.
Vyjadrenie vzťahu pádom (a to nepriamymi pádmi) však neznamená porušenie
slovnodruhovej povahy substantiv. Kým pre adjektíva, adverbiá a slovesá
je vyslovenie ich závislosti od iných slov podstatnou črtou ich slovnodruhového
významu, majú podstatné mená voľnosť v tom, či vyjadriť alebo
nevyjadriť svoj vzťah k iným slovám. V prípade, že sa takýto vzťah vysloví,
chápe sa pomenovaný jav ďalej ako samostatný, vzťah tu pristupuje k samostatne
ponímanej veci. To znamená, že slovnodruhová povaha substantiv je
nezávislá od vyslovenia alebo nevyslovenia vzťahu. V tom je rozdiel medzi
pádom substantiv a pádom prídavných mien. Pri nich pád s rodom a číslom
signalizuje nesamostatnost pomenovaného príznaku.
Všeobecne vyjadruje pád podstatných mien prítomnosť alebo neprítomnosť
vzťahu medzi pomenovaným javom a inými javmi a okrem toho aj druh tohto
vzťahu. Je to súčasne i vzťah medzi príslušnými pomenovaniami.
Vzťah, ktorý sa vyjadruje pádom podstatných mien, má svoju osobitnú
povahu. Možno ho vymedziť ako polohu (postavenie) pomenovaného predmetu
vzhľadom na iné javy, ktoré na tento predmet prechádzajú alebo sa ho v akom-
70