Slovenská akadémia vied - SAV

dosiahnuť. Dvojicu SkO>, neSklb; hľadaj, nehľadaj; verte, neverte; modli sa, nemodli
sa možno nahradiť spojením „môžeš šklbať, hľadať, veriť, modliť sa —
alebo nešklbať, nehľadať, neveriť, nemodliť sa", bude to isté: výsledok (zmena
stavu) sa nedosiahne. Na pozadí týchto disjunkcii, kvalifikujúcich bezvýsledný
dej, vznikajú prípady, ked imperatívom sa označuje mimoriadny, fiktívny dej,
ktorým sa nedosahuje želaný výsledok (prípady b)). Ako vidieť, vlastne vo
všetkých prípadoch ide o prípustku; lenže v odsekoch a), b) je reč o tom, že ani
maximálnym vypätím vôle nemožno dosiahnuť cieľ alebo zmeniť daný stav
vecí, a v odseku c) opak toho: aj minimálne úsilie vyvoláva prekvapujúci
účinok (kladný alebo záporný).
Osobitné a prechodné prípady
Sem sa zaraďujú rozličné prípady použitia imperatívu v konvenčných,
zväčša ľudových formulách a prípady, v ktorých je pôvodný imperatív prehodnotený
(niekedy sa to odráža aj na zmene formy).
1. Imperatív v želacej formulke.
Adresátom výzvy je nadprirodzená bytosť.
a) Čo nabral do hlavy, nedajbože z hlavy — ale chlap dobrý: Bože ho osláv! (KUKUčíN)
— „Ked som si starú mater bral, bolo mi práve osemnásť rokov a šesť mesiacov," týmito
slovami začínal sto, ba tisíc ráz všelijaké rozprávky zo svojho života nebohý môj starý
otec, Pán Boh mu daj radosť večnú, (TAJOVSKý)
b) „Smieme si zapáliť, velitel?" Profesor Markech už bol znovu vo svojej koži; v jeho
hlase bol nezakrytý výsmech. „Čert vás zober!" zaklínal Janko Krap. „čo vás sem doviedlo?
Načo ste prišli k nám?" (MINáč)
2. Imperatív v odprašovacej formulke.
Tam len nemôžem byť bosý, alebo — Bože odpusť hriechy — v krpcoch, ved by ma
odtiaľ šupasom vyviedli, (KUKUčíN) — Jakšič zastal pred Bereznaym. „človeče hriešny,
čože sa s tebou stalo? Veď ty nebodaj čítaš, čo to máš v rukách? Azda — Pán Boh
odpusť hriechy — nie knižku?" (JEGé) — „Opovrhujete mnou?" I zložil som ruky mimovoľne
k prosbe, cítiac, že sa mi slzy tisnú do očí. „Boh zachovaj," odvetila chvatné,
„ľutujem vás." (JEGé)
1. Želacie formulky (v odseku la)) sa používajú v ľudovej reči pri spomenutí mŕtvej
osoby (najmä príbuznej) na znak doproprajnej úcty. Veľmi často sú pre adresáta prehovoru
iba upozornením, že osoba, o ktorej sa hovorí, je už nebohá.
2. Formulka bože, odpust hriechy má funkciu odprosovacej poznámky prepáčte (prepáč),
s prepáčením, odpytujem (prepytujem) pekne alebo častice nebodaj (ktorá je protikladom,
kladnej častice bo(h)daj). Používa sa aj na vyjadrenie počudovania (= „hádam
len nie?"). — Formulka boh zachovaj sa používa v replike na popretie výpovede; ma
význam popieraeej častice kdežeby.
3. Častice bo(h)daj — nebodaj; dajbože, nedajbože.
„Bohdaj váš kabát ešte sto rokov trval a vy s ním!" zvolal blažený Jurko, (KUKUčíN) —
"Sem sa, chlapci, do pomoci!" volajú pastieri. „Len sa nebáť; a nič sa nestane! Kto sa
bojí, zle obstojí, bohdaj ma hrom zabil!" (BáZUS)
550