Slovenská akadémia vied - SAV

dovú distributívnu dvojicu tvoria i slovesá sadaf si (s významom postupného
plurálného deja) — posadať si.
Zriedkavejšie sa pritvárajú frekventatíva i k slovesám typu nasadat, teda nasadávat,
presadávat, vysadávať, zasadávat atd.
Obojvidové slovesá
Ak sloveso má zložený tvar budúceho času a tvorí spojenia s fázovými slovesami,
ale aj jeho tvar prítomného času môže mať futurálny význam, ide o obojvidové
sloveso. Napr. sloveso pomstit sa má zložený tvar budúceho času budem
sa pomstit, i spojenia s fázovými slovesami sú pri ňom bežné, napr. začne/začína
sa pomstiť — no zároveň jeho tvar prézentu napr. pomstím sa môže mať futurálny
význam: teda sloveso pomstiť sa je obojvidové. Jestvuje v ňom význam
nedokonavého vidu i význam dokonavého vidu. — Dvojvidovosť je jav
anomalny a postupne sa odstraňuje.
Tri dvoj vidových slovesách nejde o vidovú neutrálnosť (nevidovosť), lebo v konkrétnom
použití tvar dvojvidového slovesa má len jeden z vidov, je podľa vidu alebo nedokonavý,
alebo dokonavý (v danej súvislosti sa používa len v jednom určitom vidovom význame).
Obojvidových slovies domáceho pôvodu je veľmi málo, a ešte ich obojvidovosť
možno neraz redukovať prípadnou homonymitou. Naproti tomu v okruhu
prevzatých slovies je obojvidovosť častá.
Z domácich slovies obojvidové sú napr.: pomstiť sa, počuť, poznať, odpovedať
(napovedať, vypovedať), vidieť, venovať.
Slovesá vidieť a počuť sú nedokonavé, keď vyjadrujú schopnosť vnímať
(používať zmysel zraku a sluchu), naproti tomu môžu byť, najmä v ľudovej
reči a v hovorovom štýle, i dokonavé, keď označujú konkrétny ohraničený akt
vnímania, zachytenia veci alebo zvuku zmyslom zraku a sluchu.
Pri slovese poznať ako i pri slovese počuť sa pociťuje odvodenosť predponou,
hoci ich východiskové bezpredponové slovesá znat a čuť sa nepoužívajú alebo sú
štylisticky príznakové. Tak je to aj pri iných obojvidových slovesách, ktoré
majú pôvod v prefixácii.
Sloveso venovať sa používa ako obojvidové častejšie v pomocnom význame,
ako napr. venovať pozornosť (venujem tomu pozornost i budem tomu venovať
pozornosť); naproti tomu venovať v samostatnom význame „dať darovať" je
častejšie len dokonavé.
Vid slovesa venovať v takomto význame zodpovedá vidu synonymných
slovies dať a, darovať: dám ti to — darujem ti to = venujem ti to — dok.; práve ti
to dávam = práve ti to darúvam = práve ti to venúvam^—nedok. Vo všetkých
prípadoch na vyjadrenie aktuálnej prítomnosti treba použiť paralelné nedokonavé
sloveso, ktorým sa môže vyjadriť aj opakovaný dej.
425