Slovenská akadémia vied - SAV

Primárne a sekundárne citoslovcia
Za primárne pokladáme také citoslovcia, pri ktorých v súčasnom jazykovom
povedomí nepociťujeme motiváciu cez iné slovo. Takýchto citosloviec je
väčšina. Patria sem z citových napr.: ah, ach, br, eh, ech, ej, fuj, hej, hí, hoj,
hu, ih, jaj, joj, juj, ó, oh, och, oj, uj, taj, tíha, uch; z vôľových: aha, hej, ny, čit,
pst, na, cip, heš, hijó, hó, šic; zo zvukomalebných: baf, bim, brnk, bum, ceng,
cin, cing, cup, člap, čľup, gá, hav, kaf, ham, hH, mé, krk, pif, šuch, ťap, čim,
tik-tak, tresk, paf, pác, čap, cup, kikirikí, bú.
K primárnym citoslovciam sa priraďujú aj citoslovcia cudzieho pôvodu,
ako marš, kuš, vivat, živio, basta, hergot, avanti, salve, hosanna, hurá.
Pretože citoslovcia nemajú nijakú slovotvornú štruktúru, ťažko možno pozitívne
charakterizovať spôsob, ako do jazyka pribúdajú. Zvukové útvary, ktoré
by mohli byť citoslovcami, síce vznikajú, ale veľmi zriedka nadobúdajú celospoločenskú
platnosť, zriedka sa stávajú jazykovými hodnotami.
Pri primárnych citoslovciach možno badať pohyb najmä v skupine zvukomalebných
slov. Za novšie tu pokladáme tie, ktoré súvisia s technickým pokrokom:
vrrr napodobňuje auto, tatatata, ratatata napodobňuje guľomet, pl-l
napodobňuje signály raketových družíc ap.
Pozitívnejšie možno charakterizovať iba sekundárne citoslovcia, ktoré nie sú
citoslovcami od pôvodu, ale k nim prešli prostredníctvom formálnych a významových
zmien iných slov.
Sekundárne citoslovcia vznikajúzo slov (najmä zo slovies a podstatných mien),
zo spojení slov a niekedy aj z celých viet. Tento prechod umožňujú nie slovesá
a substantiva ako slovné druhy, ale iba ich isté tvary, ktoré sú citoslovciam
funkčne blízke a ktoré majú vo svojej významovej náplni zreteľnú emooionálňôläťľPri
slovesách je to imperatív a pri podstatných menách vokatív. Emocionálnosť
je príčinou vzniku sekundárnych citosloviec aj zo spojení slov a z viet.
Charakteristickým znakom prechodu jednotlivých tvarov k citoslovciam je
strata lexikálneho významu a strata morfologického členenia. Sprievodným
znakom spravidla býva aj hlásková deformácia. Pri citoslovciach z viet ide
o stratu syntagmatiokej usúvzťažnenosti.
Citoslovcia zo slovies
1. Zmeravené imperatívy. Patria sem oitoslovcia hľa, hja, ľála, ľa, hybaj,
(hybaj) a poď (poďho).
Citoslovcia hľa, hja, ľaľa, la, ľad, ľáľaď, ľaľat vznikli z imperatívneho tvaru
hľaď. Všetky podoby sú výsledkom tvarovej a hláskovej deformácie: z pôvodného
hlad vzniklo Ma, hja, hjaj; ľad, ľa; ľaľa je z reduplikováného Mohla;
podoby ľaľaď, laľať sú výsledkom kríženia hľáhľa > lala a hľaď > ľaď, lať.
823